Odjakživa ju bavil svet šoubiznisu, pikošky z domácej scény, ale aj zo zahraničia. A tak sa tomu napokon už dlhé roky venuje aj profesne.

Alexandra Kmeťová

Absolventka Kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pracuje v P1D od roku 2013 a vo svete šoubiznisu a zákulisných pikošiek je ako doma.


Diana Drobuliaková

Absolventka magisterského štúdia masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. V denníku Plus JEDEN DEŇ nabrala úplne prvé pracovné skúsenosti v oblasti médií, ktoré dodnes zužitkováva. Netradičné meno jej vybrala mamina, ktorá počas tehotenstva pozerala až príliš veľa španielskych telenoviel.

Ramona Keszeghová

Posledná rozlúčka s nezabudnuteľným hercom sa koná dnes&nbsp;v Dóme sv. Martina v Bratislave. „Lúčime sa s&nbsp;vedomím nadčasovosti tvojho diela a&nbsp;tiež odkazu, že najväčším Božím darom je dar života a&nbsp;najväčším umením je umenie žiť,“ napísala smútiaca rodina. Mnohí si pritom mysleli, že rozlúčka sa bude konať aj v Slovenskom národnom divadle. K tomu však nedošlo. „V&nbsp;Slovenskom národnom divadle si uctíme pamiatku umelca na podujatí Hommage à Štefan Kvietik v&nbsp;máji (termín spresníme), v&nbsp;mesiaci, keď si pripomenieme jeho, žiaľ, už nedožité 91. narodeniny. Štefanovi Kvietikovi venujeme predstavenie Vojna a&nbsp;mier 3. mája. Okrem desiatky ďalších exceloval v&nbsp;tomto titule na scéne Činohry SND ako nezabudnuteľný Andrej Bolkonskij,” napísala nám tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková. Mnohí sa domnievajú, že v&nbsp;tomto prípade zrejme zakročila hercova rodina, ktorá dôverne poznala dôvod, prečo Štefan Kvietik v&nbsp;roku 1996 navždy odišiel z&nbsp;divadla a&nbsp;vedela aj to, ako sa pred smrťou trápil aktuálnou vyhrotenou situáciou vnútri našej prvej scény.

Medzi prvými smútočnými hosťami sú vdova po hercovi, pani Eva, ktorej oporou je syn Martin a dcéry Ivica a Ľubica a samozrejme aj milovaný vnuk Matúš Kvietik. Posledné zbohom prišli dať umelcovi aj chlapi z horskej služby - na počesť filmu Medená veža, herci Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, Peter Kočiš, Marek Ťapák, Sarah Arató, Peter Trník a Hana Gregorová. Rodina napokon prijala ponuku na pohreb so štátnymi poctami. Aj preto prišlo mnoho známych politikov - Andrej Danko, Lukáš Machala, Anton Hrnko, Peter Plavčan, šéfka SND Zuzana Ťapáková. Ako sme sa dozvedeli, smútočné pozvánky sa posielali poštou.

Pred kostolom bolo veľké plátno, na ktorom sa premietali citácie z kultovky Medená veža: ,,Kto zradí kamaráta, tomu zhnije nos, jazyk mu oblepia čierne vredy, celá tvár sa mu potom premení na riť. No ! Tak si vyberte ! Musíme to premaľovať." alebo ,,Kamarát má vždy pravdu, aj vtedy, keď nemá pravdu." Ako prví vošli dnu smútoční hostia, ktorým prišla pozvánka. Pred vstupom bola kontrola, ktorá mala v ruke menný zoznam. Až o 14:30 hod. mohla do kostola vstúpiť aj verejnosť. Nastala obrovská tlačenica. Rozlúčka sa premieta aj na vonkajšom plátne. V katedrále je vystavená rakva, ku ktorej čestná stráž priniesla veľký veniec od prezidenta Petra Pellegriniho. K rakve postupne chodia smútoční hostia a ticho sa pred ňou poklonia.

Prvý smútočný príhovor mala herečka Božidara Turzonovová. ,,Štefan drahý, odchádzaš ako jeden z posledných z veľkej hereckej školy. Odchádzaš ako jeden posledný z hereckej aristokracie," prihovorila sa mu do neba s plačom. ,,Ďakujem ti, ty nikdy neprestaneš účinkovať. Vždy budeš pôsobiť silou svojej pôsobnosti a svojho hereckého vyžarovania. Odpočinutie večné nech ti dá Pán. Zbohom, Števko a česť tvojej pamiatke," dodala. Smútočný príhovor mal aj herec Peter Kočiš, ktorý od maestra Kvietika dostal prvú televíznu facku a bol aj jeho pedagógom. ,,Nikdy si nedával najavo, že si niečo viac. Bol si férový a priamy. Drahý Štefan, ďakujem ti za všetky múdre rady. Hoci viem, že teraz v umeleckom nebi s dvomi kamarátmi, oboma Ivanmi, už istotne rozmýšľate nad novou divadelnou hrou, čas od času na nás dohliadni aj tu dole." Peter Kočiš prečítal aj list od Dušana Jamricha.

Smútočným hosťom sa prihovoril aj zdrvený vnuk Matúš Kvietik a dedovi poslal emotívny odkaz do neba. ,,Skončila sa éra dlhodobého priateľstva troch kamarátov - Štefana Kvietika, Ivana Mistríka a Ivana Rajniaka. Skončila sa éra velikánov jeho generácie zo Slovenského národného divadla. Jeho odchodom sa uzatvára kruh zlatej generácie, ktorej tvorba vo svojej vrcholovej forme produkovala kultúrne dedičstvá, o ktorých môže dnešná aj moja herecká generácia iba snívať. Vy ho poznáte pod mnohými menami. Pre mňa bol vždy však dedo. Dedo, nikdy som nemal to privilégium zažiť ťa na divadelných doskách, moja znalosť o tebe pochádza hlavne z tvojej audiovizuálnej tvorby. Dokonca som sa o tebe aj učil počas môjho štúdia na VŠMU. Pre mňa si bol však vždy dedo. Párkrát si mi navliekol naopak montérky, strašil ma hmyzom, ktorý si doniesol domov z natáčania filmu Oáza alebo si mi nechtiac ako 10-ročnému uvaril špagety na víne." Pri jeho slovách ľudia len ťažko zadržiavali slzy. ,,Odchodom môjho deda prišla slovenská kultúrna obec o posledného velikána svojej generácie a naša rodina stratila jednu zo svojich najvzácnejších duší," dodal.

Na rozlúčke vystúpil spevák Robo Grigorov, ktorý zaspieval pieseň Pocta Majakovskému. Nasledovala druhá časť, cirkevný obrad, po ktorej sa po celom kostole rozozvučal neutíchajúci potlesk. Rakvu s hercom následne vyniesli chlapi z horskej služby.

Posledná rozlúčka so Štefanom Kvietikom (†90): Politici, zopár hercov a vystúpenie Grigorova

Autori článku

Alexandra Kmeťová

Diana Drobuliaková

Ramona Keszeghová

Výber pre vás