Raritné FOTO krásnej manželky prvého kozmonauta Gagarina: Jurij ju prosil, aby sa nezabila

Na prvý let súdruha do vesmíru bol Jurij Gagarin ideálnym kanddátom takmer po všetkých stránkach, teda fyzicky aj ideologicky.

Gagarin pred vyše 60 rokmi prepísal dejiny a posunul hranice možného a nemožného, no súčasne sa už doživotne upísal úlohe maskota sovietskeho úspechu, ktorý sa takpovediac „od kráv“ načiahol až k hviezdam.

V kokpite stíhačky mal Gagarin problém vidieť na ranvej a keďže tvrdo pristával, vankúš pod zadkom sa mu hodil dvojnásobne. Jeho nízky, zhruba 160-centimetrový vzrast bol však na rolu kozmonauta ideálny. Modul Vostok-1 totiž nemal miesta nazvyš.

Keďže kabína kozmickej lode bola malá, letci nemohli mať viac ako 175 centimetrov, mohli vážiť maximálne 72 kilogramov, a navyše museli byť vo veku od 25 do 30 rokov.

Vo finále mu však možno miesto v kozmickej lodi nezabezpečila ani tak jeho fyzická dispozícia či nesporný talent.

Gagarin mal pre vtedajší komunistický režim priam ideálny pôvod, napísal český Blesk, veľmi podobný generálnemu tajomníkovi strany Nikitovi Chruščovovi. Nebol synom učencov, ale tesára a dojky kráv v kolchoze. Sám Juraj bol vyučený zlievač a neskôr navštevoval priemyslovku.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Lietať začal v roku 1955 v saratovskom aeroklube. Osud zrejme chcel, aby obletením Zeme Gagarin opísal plný kruh nielen doslova, ale aj metaforicky, vo svojom živote. O šesť rokov neskôr, 12. apríla 1961, totiž prvý kozmonaut na svete pristál po návrate z vesmíru len pár kilometrov od miesta, kde sa kedysi učil lietať.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Keď vo svojom oranžovom mundúre – a s padákom v tesnom závese – pristál neďaleko Smelovky (26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels), vystrašených dedinčanov úplne prekvapil. Musel ich ubezpečovať, že nie je zostrelený americký pilot a špión, ale občan Sovietskeho zväzu. „Zostúpil som z kozmu a teraz musím nájsť telefón, aby som zavolal do Moskvy!“ opisoval neskôr na slávnom turné svoju príhodu z pristávania.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Nečudo, že Kolchozník s dcérou boli ohromení, nikto totiž o Gagarinovom lete nevedel. Úrady verejnosť o misii informovali až po hodine od štartu. Riziká boli totiž obrovské; 280-tonový modul Vostok-1 bol v podstate guľou, ktorá kedysi bývala špionážnou družicou (a navyše zariadením, ktoré z piatich testov trikrát zlyhalo), nikto navyše netušil, čo výlet do vesmíru spraví s ľudskou psychikou.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Letovú činnosť preto riadili automaty a s manuálnym ovládaním sa počítalo až vo finálnej fáze. Gagarin takmer pri pristávaní zhorel, no nakoniec sa šance 50:50, ktoré mu dávali, obrátili v jeho prospech.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Major Gagarin strávil vo vesmíre 108 minút. Na kozmickej lodi Vostok-1 "obletel" Zem vo výške 302 kilometrov pri rýchlosti okolo 28-tisíc kilometrov za hodinu. Tak sa to aspoň uvádza v učebniciach dejepisu, hoci pravdou je, že Gagarinovi k úplnému obleteniu planéty chýbalo asi 1500 kilometrov.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Tak či onak, najcenenejšie sovietske metály mal prichystané na tácke a pocty sa dokonca dostalo aj Juriho manželke Valentine, ktorá od Chruščova získala Leninov rad, hoci so samotným letom nič nemala.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Valentina pochádzala z chudobným pomerov, podobne ako jej manžel. Spoznali sa na tanenčom večierku leteckej školy, o dva roky neskôr, na jeseň v roku 1957, sa vzali. Zatiaľ čo Jurimu sa na Valentine páčilo všetko, ona ho vnímala o čosi kritickejšie. „Účes na ježka, uši odstávali, nízky, rýchlo rozprával,“ opísala po rokoch, čo jej vírilo v hlave po ich prvom stretnutí. Gagarin mal však charizmu playboya, ktorou si ju nakoniec získal.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Bola však krásna, príkladná mama, základný kameň rodiny a úspechu najznámejšieho jestvujúceho súdruha. Propagandistická mašinéria ústredia pracovala na plné obrátky a z úspechu Gagarina chceli vyťažiť čo najviac aj cez jeho ženu. Dvojica nemala takmer žiadne súkromie, maximálne, keď spolu ušli pred zvedavcami do lesa, ťahajúc za sebou kočík.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Z kozmodromu Bajkonur v Kazachstane vyštartoval 12. apríla krátko po deviatej hodine rannej (7:07 SEČ) a pamätná je jeho fráza „Pojechali!“, teda „ideme!“. V pretekoch medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom pri dobýjaní vesmíru sa hlavný sovietsky raketový inžinier Sergej Koroľov ponáhľal, lebo sa objavili informácie, že 20. apríla 1961 chcú vyslať svojho človeka do kozmu Američania.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

„Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od štartovacej rampy. Nastal zápas medzi raketou a zemskou gravitáciou,“ opísal štart Jurij Gagarin. Na obežnej dráhe Zeme sa človek ocitol po prvý raz o 9.18 h moskovského času. Gagarin si užíval pozoruhodný výhľad z kozmickej lode a radostne zakričal: „Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!“ rozplýval sa. Nečudo, že zvyšok života strávil túžbou vidieť túto krásu opäť – toto prianie mu však Sovietsky zväz odoprel.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Z Gagarina sa stal reprezentant a maskot, celebrita najväčšieho kalibru. Cestoval po celom Sovietskom zväze aj do zahraničia, kde mu pri odpovedaní na otázok zahraničných novinárov – vrátane dnes už zosnulého Karla Pacnera († 85) – stál za chrbtom agent KGB.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

„V roku 1966 prišiel na dovolenku do Karlových Varov, ale mal taký nabitý program, že žiadny oddych to nebol. Veľmi ma prekvapil, vyzeral ako človek bez ducha, mechanicky odpovedal na otázky, nedokázal sa usmiať. Bol ako stroj,“ spomínal si Pacner na rozhovor s kedysi energickým Gagarinom.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Pre režim bolo Gagarinovo turné po Európe najdôležitejšie, a preto nechceli riskovať, že o svojho zlatého chlapca prídu počas leteckej nehody, hoci sa to nakoniec predsa len stalo. Gagarin nadovšetko túžil znova vzlietnuť. Neznášal, že ho vláčia z jednej „dovolenky“ na druhú, že sa musí neustále baviť s ľuďmi, ktorí ho nezaujímajú.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Už dva týždne po vesmírnej misii ho nahnali na propagandistickú cestu do Československa, Bulharska, Fínska, Británie, Egypta, Poľska, Kuby, Brazílie, Kanady či na Island. V roku 1961 bol najslávnejšou osobou na celom svete.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Situácia sa vyhrotila, keď Gagarin údajne na súkromnom stretnutí počas hádky vychrstol Brežnevovi do tváre pohár s pitím. Vraj sa po ňom aj ohnal päsťou, no spacifikovala ho ochranka, napísal denník Blesk.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Najobľúbenejší hrdina Rusov 20. storočia zahynul tragicky 27. marca 1968 počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke MiG-15UTI neďaleko dediny Novoselovo vo Vladimirskej oblasti. Tragédiu spôsobil chybný povel zo zeme. Keď Jurij Gagarin hlásil riadeniu letov, že svoju úlohu splnil a požiadal pokojným hlasom o návrat, riadiaci lietania povedal: „Povoľujem!“. Ak by však zaznelo: "Povoľujem, bez klesania!" k tragédii nemuselo dôjsť.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

V tesnej vzdialenosti - 10 až 15 metrov - od lietadla s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Sereginom totiž preletela bez povolenia stíhačka SU-15. Tá prevrátila lietadlo s Gagarinom, ktoré padlo do vývrtky a o približne 60 sekúnd sa zrútilo na zem v rýchlosti okolo 700 kilometrov za hodinu.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Gagarin po sebe zanechal nielen nešťastnú vdovu Valentinu († 84), ale aj dve dcéry, Jelenu a Galinu. Juriho manželka po smrti slávneho muža viac nevydala, bola mu verná až do svojej smrti v roku 2020, hoci o priazeň mužov núdzu nemala. Bola veľmi pôvabná. Dvojica sa zosobášila v roku 1957 a druhé dieťa sa im narodilo krátko predtým, než Gagarin vzlietol do vesmíru.

Rozlúčkové a romanticky listy, ktoré jej Gagarin nechal predtým, než vyletel do vesmíru, si napokon prečítala, až keď zahynul o sedem rokov neskôr v kokpite stíhačky. Našla ich v jeho veciach. Prosil ju vraj, aby po tragédii nespáchala samovraždu – Valentina, vtedy 32-ročná svojmu milému prianie splnila, no šťastná už nebola nikdy, prezradila dcéra Gagarinovej staršej sestry Tamara Filatovová.

Ani sa len nepresťahovala – žila v rovnakej domácnosti, ktorú niekoľko rokov v Hviezdnom mestečku zdieľala s Gagarinom. Z okna na štvrtom poschodí sa každý deň pozerala na Juriho bronzovú sochu, v ktorej držal rumanček – kvetinu, ktorú jej často a rád dával.

Valentina zomrela 17. marca 2020 v Hviezdnom mestečku, kde žijú prevažne kozmonauti s rodinami. Médiám sa vyhýbala, rozhovory nedávala. Len v roku 1981 vydala knihu s názvom 108 minút a celý život.

Prečítajte si tiež: