Záhadológ Mareš odhalil, prečo bolo Československo pre Nemcov kľúčové: Našiel spojitosť s...

Ešte donedávna sa v súvislosti s Československom a druhou svetovou vojnou hovorilo hlavne o tom, že naše územie bolo pre nacistické Nemecko výhodné z hľadiska strategickej polohy. Podľa českého záhadológa, novinára a autora kníh Štěchovický poklad – konec legend či Atomový protektorát, malo naše územie pre Nemcov počas druhej svetovej vojny ešte jednu významnú výhodu.

Ako uviedol v rozhovore pre český Blesk, podľa jeho zistení mali totiž Nemci na našom území, ktoré nebolo až tak bombardované ako iné krajiny, ideálne podmienky na zostrojenie atómovej bomby. Účastníci utajovaného amerického projektu Manhattan dokonca mali k dispozícii česky písané plány k cyklotronu z nacistickej atómovej bomby.

Pátranie Jaroslava Mareša po spojitosti Československa s Oppenheimerovou atómovou bombou pritom začala jednou veľkou náhodou, počas pátrania po inej záhade. Bol ňou legendami opradený poklad v Štěchoviciach, ktorý sa však počas jeho pátrania ukázal len ako zástena za omnoho šokujúcejšie tajomstvo, ktoré sa práve legendami o poklade mali zamaskovať. Štěchovický poklad bol údajná súčasť pokladov Tretej ríše, ktorá sa vraj v závere 2. svetovej vojny prepravovala z Berlína cez Madrid do Argentíny a skončila na českom území zakopaná kdesi v okolí Štechovic. Po stovkách hodín posedávania v archívoch napísal napokon Mareš knihu Atómový protektorát. V knihe píše o tom, ako prišiel na to, že štěchovickým pokladom neboli pravdepodobne žiadne zamínované cenné listiny, ale vodná elektráreň.

„Stavba štěchovickej elektrárne dostala v roku 1943 najvyššiu prioritu a stavali ju ešte na jar v roku 1945. Ešte do mája sa tam šturmovalo a tlačilo na obrovské tempo. Vtedy už Tretia ríša nestavala ani bunkre, ale stále stavala Štěchovice ,“ čo prišlo Marešovi divné a zisťoval, prečo tak vytrvalo chceli dokončiť výkonnú elektráreň.

Napokon sa mu štúdiom mnohých materiálov podarilo dopátrať k tomu, že elektrina v takom množstve bola potrebná na zásobovanie výroby atómovej bomby. Nemci oproti Američanom sa vydali cestou ťažkej vody, ktorej zmiešaním s uránom získali plutónium. K tej sa na začiatku 2. svetovej vojny dostali v Nórsku.

Technológiu okopírovali a postavili na svojom území ďalšie továrne. Tie však spojenci počas vojny zbombardovali, a tak sa podľa Mareša napokon rozhodli pre Československo, ktoré bombardované takmer nebolo, a tak poskytovalo ideálne podmienky na vývoj jadrovej zbrane. Navyše nacisti našli v Příbrami uskladnených 100 ton kvalitného uránu z Jáchymova.

Ideálne podmienky na vývoj smrtonosnej zbrane poskytovali Nemcom aj strojárske firmy v Čelákoviciach a v pražských Vysočanoch, ktoré dodávali súčiastky do urýchľovača, ktorý v nemeckej jadrovej bombe spúšťal jadrovú reakciu. Mareš sa dostal aj do amerických archívov a v odtajnených vojenských spisoch k projektu Manhattan, ktorý viedol Robert Oppenheimer, našiel dokonca nákres cyklotronu - urýchľovača s českými popiskami. To svedčí o tom, ako boli vedci dobre informovaní o postupe nacistov.

„V lete 1945 vyšiel článok, v ktorom je popísané dianie v Čelákoviciach, kde nemeckí inžinieri rozprávali českým inžinierom, že Američania vyrábajú jadrovú bombu, ale že ich Nemci predbehnú. Manhattan pritom bol najdôslednejšie utajovaný zbrojný program, ale hoci to bolo tak veľmi tajné, tak sa o tom vykladalo na dvore v Čelákoviciach. A je to skutočne svedecky podložené ,“ uviedol v rozhovore pre český Blesk. Jeho pátranie nakoniec potvrdilo aj svedectvo z roku 1944 od sovietskeho špióna, ktorý veľmi detailne popísal kompletné plány niečoho, čo by sme dnes mohli nazvať ako taktická atómová bomba.

„Hovoril som si, že to budú nejaké reči jadrového špióna, čo počul niekde v krčme, tak som to poslal na ČVUT a za tri dni ma veľmi prekvapila ich odpoveď! Vraj to je pekne popísaná jadrová zbraň, ktorá je podobná tomu, čo zvrhli na Nagasaki, akurát, že sa tam nepoužíva plutónium ako Američania, ale obohatený urán, a že je to taká celkom pekná konštrukcia, o niečo pokročilejšia. Keby to niekto podľa tohto návodu postavil, fungovalo by to,“ opisoval o polovicu ľahšiu jadrovú bombu, než zvrhli Američania na Japonsko v auguste 1945, a ktorú mali Nemci vymyslenú už v roku 1944! Práve vnútri tejto zbrane sa nachádzal urýchľovač.

Kľúčovým miestom na zostrojenie či dokonca otestovanie atómovej bomby mali byť podľa Mareša Strakonice, ktoré disponovali všetkými vlastnosťami, čo mal mať podľa Američanov tajný nemecký jadrový projekt – továreň, železnicu, letisko, dostatok pracovných síl, vodné zdroje. Či sa práve na toto miesto presunul tajný nemecký jadrový projekt sa možno dozvieme už v roku 2025, keď sa majú odtajniť ďalšie dokumenty z projektu Manhattan.

Prečítajte si tiež: