FOTO Šedá eminencia jadrovej sily USA: Z odtajnených dokumentov tohto muža behá mráz po chrbte!
9. 1. 2018, 7:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 12:51)

Zdroj: Getty Images
Len pár dní po skončení II. svetovej vojny sa velitelia americkej armády zapodievali otázkou, koľko jadrových bômb by potrebovali na vymazanie Ruska z mapy.

Zdroj: Getty Images

Zdroj: Getty Images

Zdroj: Getty Images
Galéria k článku
Informácie pochádzajú z odtajnených dokumentov USA, ktoré zverejnil britský bulvárny portál Daily Star. Podľa digitálnej fotokópie stránky by Washington potreboval neuveriteľných 466 nukleárnych hlavíc, aby si zaistil víťazstvo nad Moskvou v ďalšej svetovej vojne.
Z celkového hypotetického plánu je najmrazivejšie to, že vznikol zhruba mesiac po zhodení bômb Little Boy a Fat Man na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Bezprecedentné použitie jadrovej sily na civilné obyvateľstvo si vyžiadalo zhruba 220 tisíc obetí.
Zdroj: Keystone
7. august 1946: jeden z mnohých nukleárnych testov v Pacifiku.
Vtedajší velitelia armády USA nazvali tento útok „úžasným úspechom“ a odhadom vypočítali, koľko bômb by museli použiť pri konfrontácii s Ruskom – berúc do úvahy počet ruských miest, 48-percentnú šancu, že bomba nevybuchne, a aj množstvo vojenských základní.
Dokument vznikol 15. septembra 1945 a bol adresovaný istému generálmajorovi Lesliemu Grovesovi, ktorý vtedy šéfoval prísne utajovanému projektu Manhattan.
Podľa výpočtov spojeneckých stratégov by Američania potreboval 204 bômb na zničenie všetkých kľúčových miest v Sovietskom zväze, píše Daily Star. Ďalších 20 atómoviek by potom potrebovali na vyhladenie ruských pozemnkých vojsk a zničenie sovietskych základní.
Zdroj: reprofoto Daily Star
Odtajnené dokumenty USA, ktoré obsahujú vojenský plán na zničenie Sovietskeho zväzu, zverejnil britský portál Daily Star.
Ak by sa však Američania uskromnili a nechceli by Rusko úplne zrovnať so zemou, na porazenie najväčšieho nepriateľa by im stačilo len 123 bômb.
Samozrejme, tieto schémy len ťažko počítali s tým, že o štyri roky neskôr, 29. augusta 1949, Rusi prepíšu pravidlá hry a vyvinú vlastnú atómovú zbraň.
Studená vojna v kocke
Súťaž v zbrojení, konflikt historicky nazývaný ako studejná vojna, sa začal hneď po skončení skutočnej vojny (1945) a skončil až v roku 1989 (pád Berlínskeho múru), resp. 1991 (rozpad ZSSR). Práve počas studenej vojny sa množstvo uskladnených jadrových hlavíc Sovietov a Američanov dostalo na svoje maximá. USA dosiahli svoj vrchol v roku 1967 so zásobou 31,255 bômb a Sovieti v roku 1986 so 45 tisícami. V súčasnosti sa počet nukleárnych zariadení oboch mocností odhaduje na asi 7 tisíc.
Prečítajte si aj:
- FOTO Nevyslovená hrôza menom III. svetová vojna: Ak by prišlo k najhoršiemu, takto prežijete!
- Černobyľskí mutanti z mŕtvej zóny: Dôsledky jadrovej havárie desia dodnes
- Prežil pád atómovej bomby a dva roky musel ležať na bruchu! Príbeh Japonca, ktorý bojoval za jadrové odzbrojovanie
Pozrite si VIDEO: Autentický test nukleárnej zbrane:
