Že sa aj za milým zovňajškom môže skrývať netvor, ukázal prípad jedného z najznámejších amerických sériových vrahov. John Wayne Gacy má na svedomí tridsaťtri potvrdených obetí.

Za maskou veselého klauna a úspešného podnikateľa sa skrývalo monštrum, ktoré znásilňovalo a chladnokrvne vraždilo chlapcov a mladých mužov. Jeho najslávnejšími slovami bolo vyjadrenie na súde, kde poprel svoju vinu a povedal: "Nie som vinný ničím horším, než že som prevádzkoval bez povolenia cintorín."

Podobne ako ostatní sérioví vrahovia, aj Johnovo brutálne vyčíňanie bolo spájané s jeho nešťastným detstvom. John Wayne Gacy sa narodil v roku 1942 v americkom Chicagu. Jeho rodina mala korene v Poľsku. Detstvo nemal práve jednoduché. Matka bola v domácnosti a otec sa živil ako automechanik, bol však alkoholik a násilník. Svojmu synovi odmala hovoril, že z neho rastie hlúpy a neschopný človek. Johna aj jeho dve sestry prísne trestal, bil koženým remeňom vždy, keď sa podľa jeho názoru nesprávali dobre. Fyzicky útočil aj na ich matku.

Gacyho sestra Karen neskôr povedala, že sa súrodenci naučili proti útokom obrniť a John nikdy neplakal. Pri vypočúvaní po zatknutí John Gacy prezradil, že ako dieťa ho sexuálne obťažoval rodinný priateľ. Práve sexuálne zneužívanie iným mužom a násilie, ktoré zažíval od otca, mohli byť spúšťačom jeho krutých činov zameraných voči homosexuálnym mladíkom, sám si pritom už v čase dospievania uvedomil, že ho sexuálne priťahujú muži. V tom čase však bola homosexualita spoločnosťou odsudzovaná a spolu s tyranskou výchovou a nízkym sebavedomím spustila nenávisť voči sebe aj iným mužom.

Napriek tomu, že sa predsa len oženil a mal dve deti, lásku k mužom potlačiť nedokázal. V roku 1968 ho odsúdili za sexuálne obťažovanie pubertálneho chlapca, následne bol uväznený a podstúpil psychologické vyšetrenie. Z rovnakého činu bol obvinený aj po prepustení. Obvinenie však bolo nakoniec stiahnuté. V tom čase bol z Johna charizmatický muž, ktorého správanie v žiadnom ohľade nenaznačovalo patologické a násilnícke sklony.

Netvora, ktorý sa skrýval v Gacyho tele, nikto nevidel. Jedným z dôvodov, prečo Gacyho malo okolie rado, bola aj jeho charitatívna činnosť. Gacy bol tiež členom klubu klaunov. Veľmi často v klaunskom oblečení vystupoval na detských oslavách, na charitatívnych udalostiach či v nemocniciach. Vymyslené mal dve alter egá - veselého klauna nazvaného Pogo a trochu vážnejšieho klauna Patchesa. Jeho démonická a násilnícka povaha sa v plnej sile ukázala až neskôr, keď v 70. rokoch začali v Chicagu miznúť bez stopy mladíci.

Nič však nenaznačovalo, že by za ich zmiznutiami stál práve veselý klaun z detských osláv. Medzi nezvestnými boli napríklad aj Gacyho zamestnanci, vyšetrovateľom však povedal, že utiekli.

Zlom prišiel až 11. decembra 1978, keď začali rodičia pätnásťročného Roberta Piesta pátrať po zmiznutí ich syna. Matka na polícii ohlásila, že svojho syna naposledy videla v predajni, kde pracovala. Nechal tam odkaz, že ide pre možnú brigádu na stretnutie s Gacym. Až po desiatich dňoch od zmiznutia chlapca bol komunitný klaun zatknutý a vzatý do vyšetrovacej väzby a napriek tomu, že tvrdil, že so zmiznutím chlapca nemá nič spoločné, vyšetrovatelia si vybavili súdny príkaz na prehliadku jeho domu. Už v garáži našli vyšetrovatelia prvé stopy. V skriniach našli homosexuálne pornočasopisy a niekoľko peňaženiek s dokladmi mladých chlapcov. To najhoršie ich však čakalo v pivnici.

Keď začali vyšetrovatelia prehliadať priestor, okamžite im do nosa udrel hnilobný zápach rozkladajúcich sa tiel. Vzali teda do rúk lopaty a v pivnici, z ktorej museli najskôr odčerpať vodu, začali kopať. Už po pár minútach narazili na prvé kosti, ktoré nezodpovedali času zmiznutia mladíka, čím dospeli k rozhodnutiu kopať ďalej. Hnilobný pach bol neznesiteľný. „Myslím, že toto miesto je plné mŕtvych detí,“ povedal vyšetrovateľ svojim kolegom. Policajti postupne našli telá viac ako dvadsaťpäť mužov. Nie všetky sa podarilo identifikovať. Okrem malej pivnice boli pozostatky pochované aj pod podlahou garáže a v jamách na dvore. Počet Gacyho potvrdených obetí sa vyšplhal na číslo 33. Išlo o mladých mužov vo veku od pätnásť do dvadsať rokov.

Podľa neskorších výpovedí sa priznal, že prvého mladíka zabil v roku 1972. Vražda údajne v sebaobrane ho vzrušila natoľko, že pri nej dosiahol orgazmus. Svoje obete si vyberal buď vo svojej firme, alebo ich jednoducho zastavil na ulici a pod rôznymi podmienkami vlákal do auta. Predtým, než sa pustil do znásilňovania, mučenia a zabíjania, ich buď omámil chloroformom, alebo zviazal. Svoje obete pred vraždou mučil tými najbolestivejšími spôsobmi. Neváhal ich páliť cigaretami či znásilňovať rôznymi predmetmi. Nakoniec svoje zviazané obete uškrtil, na deň schoval pod posteľ a potom doma pochoval. Keď ho vyšetrovatelia pri vypočúvaní poprosili, aby im pomohol s odkrytím všetkých tiel, zabijak Gacy im na kus papiera do najmenšieho detailu načrtol rozloženie domáceho pohrebiska.

Na procese ho nakoniec odsúdili za 33 vrážd. Dodnes sa však nevie, koľko bolo v skutočnosti obetí počas jeho života. Na popravu čakal viac ako desať rokov. Gacy zomrel podaním smrtiacej injekcie 10. mája 1994 v štátnom väzení Stateville Correctional Center s maximálnym stupňom stráženia. Do posledných chvíľ však tvrdil, že je nevinný.