DESAŤ vecí, ktoré ste o KRÁĽOVSKÝCH pohreboch NEVEDELI: BIZARNÉ tradície a OBROVSKÉ TRAPASY

Pohreb kráľovnej Alžbety II. bude udalosťou, ktorú Británia a svet nezažili od smrti Winstona Churchilla, posledného štátnika, ktorému sa dostalo pocty mať štátny pohreb so všetkým, čo k tomu patrí.

Členovia kráľovskej rodiny, ktorí zomreli po ňom, princezná Diana, kráľovná matka, všetci mali pohreb s prvkami štátneho pohrebu, ale nie plnohodnotný štátny pohreb. Takže to, čo uvidíme v pondelok v uliciach Londýna a vo Westminsterskom opátstve, sa stáva len raz za mnoho desaťročí. Bude to historická udalosť.

Ak sa však vrátime trošku do minulosti, môžeme si všimnúť, že počas stáročí sa na pohreboch britských kráľov a kráľovien zachovávali a ctili zvyky a rituály, ktoré vyústili do riadnych trapasov.

Od toho, ako pes takmer spôsobil vojnu, až po to, prečo námorníci ťahali rakvu panovníčky ulicami pomocou lán. Britský denník The Daily Mail sa pozrel na bizarné tradície, nezvyčajné príhody a nešťastia, ktoré formovali koniec vládnutia britských panovníkov.

Kráľovské pohrebné tradície zahŕňajú celý rad zvykov, ale existuje jedna veľmi dôležitá a bizarná tradícia, ktorá je exkluzívna pre panovníka britskej kráľovskej rodiny.

Na pohrebe kráľa Juraja VI. a na pohreboch britských panovníkov pred ním sa objavil menej známy člen kráľovského dvora, lord komorník.

Lord komorník je najvyšší úradník kráľovskej domácnosti a jednou z jeho slávnostných povinností na kráľovských pohreboch je lámanie bielej palice. Deje sa tak pri ukladaní tela do kráľovskej hrobky a znamená koniec služby lorda komorníka pre zosnulého monarchu.

Bývalý šéf špionážnej služby MI5 barón Andrew Parker je v súčasnosti držiteľom titulu lorda komorníka a v pondelok slávnostne zlomí svoju palicu nad hrobom kráľovnej na znak ukončenia svojej služby panovníčke.

Kráľovská rodina je známa svojou láskou k psom, samotná Alžbeta II. mala 30 psíkov plemena Corgi.

No láska kráľa Eduarda VII. k psom spôsobila diplomatický škandál, keď jeho obľúbené domáce zviera rozhnevalo nemeckého cisára. Dokumentárny film "The Royals" z roku 2013 na Netflixe hovorí o tom, ako malý foxteriér "ovplyvnil chod dejín". V roku 1902 dostal kráľ Eduard VII. foxteriéra menom Cézar, ktorý sa rýchlo stal jeho obľúbencom.

Keď Eduard v roku 1910 zomrel, jeho milované zvieratko dostalo v pohrebnom sprievode čestné miesto za rakvou svojho pána. Malý Cézar si získal srdce národa, ale spôsobil diplomatický rozruch.

Kráľovský korešpondent časopisu The Lady Thomas Blaikie vysvetľuje: "Nemecký cisár Wilhelm bol veľmi rozladený Cézarom a jeho prominentným postavením na pohrebe svojho strýka, kráľa. Domnieval sa, že Cézar mal pred ním prednosť."

Hovorí: "To podnietilo jeho antipatie voči Anglicku a viedlo priamo k prvej svetovej vojne." Možno to pán Blaikie trošku prehnal, ale asi tu existuje malá šanca, že kráľov lojálny pes prispel k vypuknutiu prvej svetovej vojny.

Medzi najdôstojnejšie obrady pred kráľovniným štátnym pohrebom bude patriť vigília princov, keď kráľ a jeho súrodenci budú bdieť nad rakvou svojej matky.

Vigília princov sa v histórii konala len trikrát. V roku 1936 túto úlohu vykonali synovia kráľa Georgea V. Stáli na stráži nad rakvou neskoro večer počas poslednej noci jeho štátneho odpočinku.

Štyria vnuci kráľovnej matky stáli na stráži nad jej rakvou počas jej pohrebu v roku 2002, keď jej verejnosť vzdávala úctu vo Westminster Hall.

Keď rakva kráľovnej Alžbety ležala v Katedrále svätého Egídia, jej štyri deti predviedli 10-minútovú vigíliu princov. Účasť princeznej Anne bola významná, stala sa prvou ženou v kráľovskej rodine, ktorá sa zúčastnila na tejto slávnosti.

Počas sprievodu na pohreb Juraja V. v roku 1936 sa najvyšší kríž cisárskej štátnej koruny, ktorý spočíval na rakve, odrazil a spadol na zem. Jeho syn Eduard VIII. a nový kráľ to považoval za zlé znamenie.

Do 12 mesiacov od pohrebu sa zriekol trónu, aby sa oženil s Američankou Wallis Simpsonovou, čím pripravil pôdu pre kráľovnú Alžbetu, ktorá sa nakoniec stala kráľovnou po nástupe svojho otca.

Možno to nakoniec bolo zlé znamenie, ale závisí, pre koho.

Proces smútenia vo viktoriánskej ére bol úplne iný ako v súčasnosti. Ženy boli považované za veľmi emocionálne bytosti a nesmeli sa zúčastňovať na pohreboch, pretože sa to považovalo za nevhodné.

Ale keďže kráľovná Viktória začala chodiť na pohreby, ľudia uznali za vhodné, aby ženy smútili na jej štátnom pohrebe v roku 1901. Odvtedy sa na pohrebe každého britského panovníka zúčastňujú aj ženy.

Pohreb kráľovnej Viktórie porušil kráľovský protokol v každom ohľade a navždy zmenil spôsob, akým ľudia smútia za zosnulým monarchom.

Zatiaľ čo predtým boli všetky kráľovské pohreby tiché súkromné záležitosti, ktoré sa konali v noci, Viktória zanechala veľmi jasné inštrukcie o tom, ako si svoj pohreb predstavuje. Želala si kompletný vojenský a štátny pohreb. Pri plánovaní vlastného pohrebu zariadila, aby sa obrad konal počas dňa - a tento zvyk sa odvtedy dodržiava.

Takmer 100 námorníkov bude v pondelok na pohrebnom sprievode do Westminsterského opátstva v Londýne ťahať rakvu kráľovnej Alžbety na 123-ročnom delovom vozíku pomocou bielych lán.

Tento zvyk bol prijatý v roku 1901 na pohrebe kráľovnej Viktórie, keď sa pri zdvíhaní jej rakvy, ktorá vážila takmer pol tony, zlomila trieska delového voza a jeden z koní bol zasiahnutý odrazeným remeňom, čo spôsobilo, že sa splašil a vrhol dopredu.

Čestná stráž námorníctva zasiahla a odtiahla delový voz na hrad, pričom sa tento zážitok považoval za taký pôsobivý, že sa odvtedy používa na každom pohrebe britského panovníka.

Pohreb najdlhšie vládnucej kráľovnej sa nebude konať v Kaplnke svätého Juraja vo Windsore, ako je zvykom už viac ako 300 rokov, ale vo veľkolepejšom prostredí Westminsterského opátstva.

Rozhodnutie presunúť pohrebné obrady údajne prijala samotná kráľovná, ktorá považovala londýnske opátstvo za vhodnejšie miesto, keďže je väčšie a viac dostupné verejnosti.

Opátstvo bolo dejiskom mnohých významných udalostí v živote kráľovnej - od jej korunovácie až po svadbu s princom Filipom. Svadby tu mali princezná Anna, vojvoda z Yorku a jej sestra princezná Margaret.

Členovia britskej kráľovskej rodiny sa počas obdobia smútku obliekajú do čierneho. Ich predchodkyňa, kráľovná Viktória, tak robila štyri desaťročia po smrti svojho manžela, princa Alberta. No na jej vlastnom pohrebe si neželala smútočný obrad ani smútočnú čiernu farbu. Namiesto toho chcela biely pohreb s bielymi poníkmi a delovým kočom.

Pohreb nepopulárneho kráľa Georgea IV. v roku 1830 bol celkom veselou záležitosťou. Davy ľudí na pohrebe boli plné radosti a šťastia.

Nový kráľ William IV., ktorý sa tešil z novej funkcie, počas celého obradu hlasno rozprával, rovnako ako väčšina zhromaždenia. Bolo ho počuť, ako diskutuje o "najnezávažnejších veciach" o svojom mŕtvom predchodcovi a odišiel ešte pred skončením bohoslužby.

Prečítajte si tiež: