Reklama

Meteorológovia neveria vlastným očiam: Jav La Niña ZANIKNE, na čo sa máme pripraviť?

Ilustračné foto

Zdroj: iStock

Reklama

Meteorológovia sú v šoku! Jeden z najznámejších javov, ktorý môže mať vplyv na počasie aj v Európe, sa nečakane rýchlo preklopil do pozitívnej, čiže teplej fázy. La Niña tak nesplnila kritéria na to, aby vlastne mohla byť El Niñou! Má to šancu ovplyvniť počasie aj u nás?

Jav La Niña, ktorý je spojený s ochladením povrchových vôd Tichého oceánu a prináša celosvetové ochladenie, oslabuje. Informuje o tom Svetová meteorologická organizácia (WMO), podľa ktorej sa blíži jeho skorý koniec. Pravdepodobnosť, že La Niña skončí do mája, je podľa meteorológov 60 %. A s blížiacim sa letom stúpne na 70%. Oslabenie tohto javu môže mať podľa webu Severe Weather Europe citeľný vplyv na počasie. Najsilnejší vplyv má La Niña na počasie v Amerike, najmä v tropických oblastiach. Zmena môže byť ale citeľná aj v Európe.

Kedy hovoríme o El Niño a kedy o La Niña

Kolísanie priemernej povrchovej teploty Tichého oceána v oblasti sa nazýva súhrnným názvom ENSO (EL Niño Southern Oscilation). Ak sú teploty vyššie ako priemer rokov 1982 – 2010, ide i El Niño, ak nižšie, tak La Niña. Príčiny vzniku oscilácie nie sú ešte celkom objasnené. Teplota začala klesať už počas mája minulého roku, postupne sa k fáze La Niña začal približovať na konci septembra 2024.

Najnovšia klimatická predpoveď WMO predpovedá na začiatku jari nadpriemerné teploty takmer vo všetkých oblastiach pevniny naprieč svetom. Niektorí experti dokonca nevylučujú, že by sa v lete mohol vrátiť jav El Niño, ktorý je spojený naopak s oteplením, aj keď WMO túto možnosť zatiaľ nepripúšťa. Už to, že by La Niña skončila tento rok na jar, by však bolo výnimočné. Znamenalo by to jej nezvyčajne rýchle vymiznutie. Väčšinou totiž trvá deväť až 12 mesiacov, tentoraz ale oficiálne začala až tento rok v januári a pri rozpade teplotnej anomálie v máji by to znamenalo jej trvanie v dĺžke iba piatich mesiacov.

Zdroj: imeteo.sk

Po dlhej zime sa konečne môžeme tešiť na teplejšie dni! Uplynulý víkend bol prvým jarným a zároveň nám priniesol ochutnávku slnečného počasia.

Oscilácia ENSO – či už El Niño alebo La Niña – Európu podľa posledných výskumov priamo nezasahuje tak výrazne ako ostatné časti sveta, uvádza portál pocasieradar.sk. Jej vplyv na počasie u nás je skôr druhotný, a teda spôsobený výrazne vyššou teplotou oceánu a menšou rozlohou arktického ľadu. Aj preto možno počas nastávajúceho leta 2025 čakať búrkovejší charakter počasia v Európe (vrátane Slovenska) s výraznými rozdielmi v množstve zrážok (bleskové povodne v „jednej doline“ vs. sucho v susednej). Výskum v tejto oblasti však stále prebieha.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 1:04
Remaining Time 1:04
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Počasie praje rezu hortenzií, tak sa smelo do neho pustite! My už máme hotovo!

    Najväčšie dopady La Niñy na počasie na viacerých kontinentoch sveta boli zaznamené počas rokov 1988 až 1989. Vtedy boli zvýraznené svetové rozdiely medzi oblasťami s monzúnovými dažďami a veľkými suchami.

    Anketa

    Myslíte si, že leto bude najteplejšie v histórii meraní?

    • Áno, určite40%
    • Nie, nemyslím si22%
    • Neviem, uvidíme37%

    Hlasovanie bolo ukončené

    Z histórie meteorológie

    V 18. storočí ľudia vynašli veľa prístrojov na meranie vlastností počasia a zlepšili tie, ktoré už existovali. Tieto zlepšenia stáli pri zrode novej vednej disciplíny meteorológie, priniesli trend, ktorý vedie až k dnešným predpovediam počasia využívajúcim počítače. Rýchle napredovanie, ktoré nasledovalo po objavoch v 18. storočí, pozdvihlo meteorológiu ako novú vednú disciplínu a položilo základy pre pokročilejšie a presnejšie predpovede počasia.Z desaťročia pred rokom 1742 – pochádzajú niektoré najdôležitejšie objavy v meraní počasia. Napríklad nemecký fyzik Daniel Fahrenheit (1686-1736) prvý raz zostrojil ortuťový teplomer a teplotnú stupnicu, ktorá je po ňom pomenovaná.V prvých rokoch 20. storočia – meteorológ Vilhelm Bjerknes (1862-1951) a jeho syn Jacob (1897-1975) zorganizovali v Nórsku sériu pozorovaní počasia, čím vydláždili cestu pre číselné metódy predpovedania počasia. Ako prví opísali úlohu poveternostných frontov, čo spolu s anticyklónami a tlakovými nížami tvorí základ modelu používaného podnes.

    Autor článku

    Ako reportér sa väčšinou venuje kriminálnym a súdnym prípadom, ktoré rezonujú vo verejnosti. Venuje sa aj horúcim aktualitám v regióne.