Klimatológ Pecho o dopade teplotných zmien na Slovensko: Otvorte oči, inak bude o chvíľu zle!

Klimatológ Jozef Pecho nám v rozhovore porozprával napríklad aj o tom, aký následok má byť len jednostupňové zvýšenie globálnej teploty, ktorého sme už svedkami, čo môže spôsobiť topiaci sa perfmafrost a tiež načrtol, koľko času do zvrátenia katastrofy nám zhruba zostáva.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Klimatické zmeny a globálne otepľovanie prídu mnohým ľuďom stále len ako veľký strašiak a nie reálna hrozba. Čo by ste takýmto osobám odkázali?

– Pred dôsledkami zmeny klímy vedci, a najmä klimatológovia, varujú už celé desaťročia. Vývoj v súčasnosti navyše ukazuje, že predpoklady vedcov sa v mnohých smeroch splnili, ba dokonca v niektorých ukazovateľoch zmena klímy postupuje ešte rýchlejšie než sa predpokladalo. Dnes sú prejavy zmeny klímy v mnohých oblastiach sveta už natoľko viditeľné, že koniec koncov už nie je ani čo vysvetľovať. Ako keby sa zmena klímy stala [samo]vysvetľujúcim fenoménom. A tým, ktorí tomu stále neveria alebo realitu zmeny klímy a jej dôsledkov popierajú, možno odkázať len jediné: „Otvorte už konečne oči.“ Čím rýchlejšie situáciu pochopíme a vydáme sa na cestu „nápravy“, tým máme v budúcnosti vyššiu šancu nielen nebezpečnú mieru otepľovania zvrátiť (aby nedosiahla kritickú hodnotu, ktorej by sme sa už nevedeli prispôsobiť), ale predísť aj najhorším dôsledkom.

Ako by ste takýmto ľuďom polopate vysvetlili, aká vážna je situácia?

– To, že situácia je už skutočne veľmi vážna, sa dá veľmi jasne dokumentovať a vysvetliť na príkladoch stále častejších a nebezpečnejších extrémov počasia v rôznych častiach sveta. Tropické cyklóny sú dnes o 10-20 % intenzívnejšie ako v minulosti, prinášajú čoraz väčšia škody a doložiť to dnes už vedia aj veľké globálne poisťovne a zaisťovne, ktoré musia z roka na rok likvidovať stále viac poistných pohľadávok. Globálne suchozemské, ale aj morské ekosystémy doslova kolabujú, a nie je to len o výsledku nášho civilizačného tlaku (v dôsledku exploatácie zdrojov), ale aj rýchlo sa meniacich klimatických podmienok.

Väčší teplotný stres, stres v dôsledku nedostatku vody spôsobujú, že živočíšne druhy rýchlo migrujú do miest (väčšinou ďalej od rovníka), kde môžu ešte prežívať. Veľkým problémom zmeny klímy sa stáva voda a jej nedostatok, a to nielen pre prírodné spoločenstvá, ale aj pre človeka. Sucho sa pomerne rýchlo zakráda aj do strednej Európy, a máme s ním čoraz častejšie problémy aj na Slovensku, najmä v poľnohospodársky produkčných oblastiach. Sucho a nedostatok vody bude už v nasledujúcich rokoch veľkou témou mnohých Slovákov, a je to fenomén, ktorý so zmenou klímy súvisí asi najviac.

Aký hoax, nezmysel alebo podobná myšlienka týkajúca sa klimatických zmien Vás dokáže, ako odborníka, nahnevať? Aké najčastejšie fámy kolujú o tejto problematike?

– Asi najviac ma dokáže nahnevať to, keď niekto tvrdí, že klimatológovia celé dni nerobia nič iné ako to, že vyrábajú a úmyselne menia svoje údaje a výsledky len pre to, aby dokázali, že zmena klímy je realita a je to problém, ktorým sa treba zaoberať (aby dostali vedecké granty a projekty). Pochopiteľne, je to nezmysel. Okrem klimatológov, ktorí majú údaje z atmosféry, sú tu aj iní vedci, najmä oceánografi, glaciológovia, geológovia, ekológovia a mnohí ďalší, ktorí nezávisle od údajov meteorologických dokážu na svojich údajoch ukázať celkom jednoznačne, že zmena klímy sa už zásadne prejavuje aj v iných monitorovaných geosférach.

Ubúdajú ľadovce, mení sa morské prúdenia, hynú tropické koraly, globálny hydrologický cyklus sa stále viac extremalizuje ... toto všetko sú signály meniacej sa globálnej klímy. Hoaxov, neprávd alebo poloprávd je dnes o zmene klímy viac ako dosť, a najlepšie sú zhromaždené na stránke austrálskeho klimatológa Johna Cooka, Sceptical Science. Asi najčastejšie mýty, s ktorými sa možno stretnúť, sú tie, ktoré tvrdia, že hlavnou príčinou súčasného otepľovania je slnečná aktivita alebo to, že veď predsa aj v minulosti dochádzalo k veľkým a rýchlym otepľovaniam.

Pokiaľ ide o otázku otepľovania, nedávno sa objavili správy, že večne zamrznutá zem, teda perfmafrost, sa začína roztápať.

– Ide o skutočne veľký problém v tom, že permafrost v sebe uchováva ohromné množstva akumulovaného uhlíka (ktorý pochádza z biologického, zväčša rastlinného odpadu, biomasy). Odhadzuje sa, že vo vrstvách permafrostu na Sibíri a v severnej Kanade môže byť dovedna 5- až 10-násobne viac uhlíka ako v zemskej atmosfére. Väčším problémom ako toto množstvo je fakt, že akonáhle sa večne zamrznutá pôda roztápa, uhlík sa do atmosféry a hydrosféry uvoľňuje ako metán. Metán (CH4) je popri CO2 ďalším významným skleníkovým plynom, a nielen to. Metán dokáže ohrievať atmosféru 25-100-krát rýchlejšie ako oxid uhličitý.

Inak povedané, ak by došlo k situácii, že by sa v dôsledku topenia permafrostu začal metán uvoľňovať veľmi rýchlo, hrozilo by, že planéta sa začne niekedy v blízkej budúcnosti nekontrolovateľne ohrievať (pretože metán pôsobí ako veľmi silná zosilňujúca spätná väzba globálneho otepľovania). Navyše, oblasti ako Sibír, severná Kanada a Arktída patria medzi regióny, ktoré sa za posledných 50 rokov ohrievali 2- a 3-krát tak rýchlo ako zvyšok planéty. Zmena klímy tu postupuje aj v merateľných dôsledkoch oveľa rýchlejšie než napríklad u nás v strednej Európe. Tie správy, aj keď sa zdajú byť poplašné, by som určite nebral na ľahkú váhu.

Aké sú – prípadne by mohli byť – následky topiaceho sa perfmafrostu?

– Ku krátkodobým dôsledkom určite patria zmeny vzhľadu krajiny. Permafrost tvorí v spomínaných oblastiach oporný fundament podložia, boli na ňom vybudované mestá, železnice a fabriky, skrátka celá infraštruktúra. Akonáhle dochádza k topeniu, podložie (tvorené pri zemskom povrchu len surovými humóznymi pôdami) sa stáva v dôsledku veľkého množstva vody nestabilným. Svahy či dokonca až celé geomorgologické formácie sa môžu v priebehu leta stať nestabilnými.

Už dnes je v celej oblasti Sibíri registrovaných a zdokumentovaných mnoho rozsiahlych povrchových zosuvov pôdy, ktoré pokrývajú desiatky, ba až stovky kilometrov štvorcových. Šťastím je len to, že mnohé oblasti sú zatiaľ neobývané, no k incidentom už dochádza aj v miestach, kde žije a pracuje človek. K dlhodobým dôsledkom určite patria významné a stále rastúce emisie metánu a oxidu uhličitého, ktoré povedú k tomu, že otepľovania sa v týchto oblastiach bude ešte zrýchľovať.

Roztápaniu permafrostu dávajú za vinu pády domov aj nedávnu ekologickú haváriu v Rusku. Hrozí, že bude takýchto incidentov pribúdať?

– Áno, je to viac ako pravdepodobné. Mnohé odkaliská alebo rezervoáre odpadových vôd na perifériách fabrík sú postavené na podloží tvoreného permafrostom. Akonáhle sa tieto vrstvy v dôsledku topenia ľadu a samotného permafrostu dajú do pohybu alebo akokoľvek zmenia svoju pozíciu, hrozí, že sa infraštruktúra poškodí a dôjde k úniku toxických látok. A aby som odpovedal na druhú otázku, tak áno. V dôsledku zmeny klímy bude určite rásť predispozícia k takýmto nehodám. Otázkou je už len to, ako sa k tomu štát alebo konkrétne firmy postavia a aké opatrenia príjmu na to, aby podobným situáciám predišli.

Permafrost nás, aspoň nateraz, trápiť zrejme nemusí. Ako sa však klimatické zmeny dotknú strednej Európy?

– Problémom číslo 1 bude napríklad pre Slovensko sucho a nedostatok vody, najmä počas jarného a letného obdobia. Sucho a nedostatok vody, pokiaľ bude v niektorých rokoch vážny a postihne väčšiu časť Slovenska, môže ochromiť celú ekonomiku a predovšetkým produkciu potravín, hygienické štandardy či zdravotný stav populácie. Určite bude platiť to, že najviac ohrození budú predovšetkým tí, ktorí nebudú mať zabezpečený prístup ku kvalitnej a nezávadnej vode. Ďalším veľkým problémom môžu byť drahé potraviny, ktoré sa v dôsledku zmeny klímy, častejších extrémov a nedostatku vody budú dostávať len solventnejším skupinám obyvateľstva.

Koľko máme času, resp. dožijeme sa toho, že sa nám klimatické zmeny vypomstia?

– Zmena klímy sa prejavuje už dnes, a v mnohých oblastiach sveta, povedal by som, aj dosť brutálne. Zmena klímy už dnes vedie k vojnovým konfliktom o zdroje, predovšetkým o potraviny a vodu, v dôsledku zmeny klímy sú tieto komodity stále nedostupnejšie a ľudí na svete ešte stále pomerne rýchlo pribúda. Je celkom možné, že ešte naša generácia zažije obdobia, ktoré budú skutočne veľmi ťažké, kedy budeme musieť bojovať doslova o každý liter čistej vody. Bodaj by som sa mýlil. A koľko máme času? To nikto nevie presne, no situácia po roku 2050 bude pravdepodobne mimoriadne vážna aj v Európe.

Pokiaľ ide o globálne zvyšovanie teplôt, vždy sa udávajú len veľmi nízke čísla, zdanlivo neškodné. Ale aj taký jeden stupeň je katastrofický, nie?

– Áno, ide o chybu perspektívy, ale nakoniec aj toho, že odbornou obcou sú tieto číslo veľmi ťažkopádne komunikované. Ľudia, žiaľ, nevidia za 1 °C oteplenia žiadny dostatočne hmatateľný dôsledok, avšak za obdobie, kedy sa globálna teplota zvýšila o túto hodnotu (a na Slovensku o takmer 2 °C) sa toho na svete z pohľadu meniaceho sa prostredia a klímy udialo viac ako dosť. V mnohých tropických oblastiach Afriky, Amazónie či Ázie vypuklo mnohoročné sucho, naopak, niektoré ďalšie oblasti trpia stále intenzívnejším dažďom a sú postihované rozsiahlejšími povodňami. Ten 1 °C na globálnej úrovni spôsobil napríklad aj to, že dnes už nemáte problém dopestovať pšenicu a marhule pod Tatrami alebo na Orave. Ide síce o vcelku pozitívny dôsledok, ale toto platí len v rokoch, kedy nie je sucho.

S pestovaním zemiakov sa pravdepodobne v niektorých ďalších rokoch asi už rozlúčime, je pre ne u nás príliš veľké sucho (napr. na Spiši). Tiež si ten 1 °C treba predstaviť v historickej perspektíve a to tak, že v období poslednej ľadovej doby, kedy u nás rástli len machy a lišajníky a v Tatrách sme mali ľadovce, teda pred asi 20-tisíc rokmi, sme mali na globálnej úrovni len 3 °C chladnejšie ako v priebehu 20. storočia. Pochopiteľne, problémom nie je ani tak veľkosť absolútnej zmeny, ale skôr rýchlosť, akou sa táto zmena uskutočňuje. Súčasné otepľovanie je 15-25-krát rýchlejšie ako najrýchlejšie zmeny za posledných 100-tisíc rokov, a to nás oveľa rýchlejšia zmena ešte len čaká.

Pri pojme „klimatické zmeny“ si mnoho ľudí vybaví aj katastrofické či post-apokalyptické filmy. To, že sa svet premení na veľkú púšť alebo obrovský oceán je však pritiahnuté za vlasy, nie?

– Ani veľký oceán a ani jedna veľká púšť tu určite nebudú, minimálne nie v tomto alebo nasledujúcom storočí. Mňa osobne skôr zaujíma, ako ľudská spoločnosť a civilizácia západného typu budú na tieto zmeny reagovať, a v tomto zmysle niektoré katastrofické filmy nie sú až také vzdialené realite. Akýkoľvek kolaps alebo len „kríza“ nám v minulosti spôsobovali nepohodlie, viedli ku chaosu a v mnohých prípadoch až k rozvratom celých kultúr, precedensov z minulosti je viac ako dosť. To, čo nás v tomto storočí čaká, bude aj pre tak modernú a vyspelú technologickú spoločnosť, akou sme teraz my, veľkou výzvou a ak sa nedokážeme včas adaptovať, zmena klímy nás jednoducho „zomelie“.

Môžu klimatické zmeny spôsobiť napríklad to, že sa u nás budú objavovať doposiaľ nevídané javy? Extrémne búrky, dlhé lejaky, tornáda, žiadne zimy...

– Tieto javy sa vyskytujú aj dnes, a vyskytovali sa aj v minulosti, no máme celkom presvedčivé dôkazy, že v mnohých regiónoch sa vyskytujú častejšie a dosahujú mnohokrát aj vyššiu intenzitu a extrémnosť. Systém ľudskej spoločnosti, ale nakoniec aj prírodné spoločenstvá, sú čoraz častejšie vystavené stále väčšiemu náporu týchto fenoménov a teda aj väčšiemu tlaku. Čím častejšie extrémy počasia systémy poškodzujú, tým dlhší čas na obnovu potrebujú. Ak tlak nepoľaví, v jednu chvíľu už systém nebude mať možnosť sa naplno zrevitalizovať a môže skolabovať, inak povedané, už nebude poskytovať služby, ktoré poskytoval doposiaľ.

To, že sa vo svete stále robí málo, aby sa klimatickým zmenám zabránilo, vieme asi všetci. Je teda podľa Vás ešte stále čas zvrátiť situáciu?

– Určite áno, aspoň tomu ešte stále verím. Nechcel by som byť príliš patetický, ale čas sa skutočne kráti, a to nezmyselné otáľanie nás v budúcnosti môže vyjsť veľmi draho. Osobne si ale myslím, že to čo asi najskôr ľudí na celom svete presvedčí a doslova dotlačí ku konkrétnej aktivite, nebudú politici alebo nejaký samozvaný „spasiteľ“, ale kolabujúci globálny ekosystém, ktorý sa nám doslova postaví chrbtom. Vtedy si jednoducho konečne uvedomíme, kde sme spravili chybu a čo je potrebné opraviť. Ako ale bude vyzerať svet po takomto kolapse, neviem a ani nechcem si zatiaľ predstavovať. Možno nakoniec prídeme na nový systém ako spravovať planétu, ktovie...