Najviac borovicových lesov máme na Záhorí. Nevyrástli prirodzene, v minulosti ich tu vo veľkom vysádzali. Nikto však nerátal so zmenou klímy. A práve tá je najviac zodpovedná za problémy. „Primárna príčina zhoršeného stavu borovíc je dlhodobý nedostatok zrážok,“ vysvetlil vedúci odboru komunikácie Lesov SR Pavel Machava. S tým súvisí aj pokles hladiny podzemnej vody, pre ktorý si stromy nevedia udržať vlahu.

„Oslabené borovice napáda podkôrny hmyz, ktorý ich už úplne zničí,“objasnil Machava. Podľa klimatológa Pavla Faška sa u nás mení aj to, ako prší. „Je menej veľkopriestorových zrážok. Väčší podiel letných zrážok je z búrok. Vzniká pravidelne sucho a suché prostredie sa rýchlejšie prehrieva,“ hovorí. Lesy SR chcú nepriaznivý stav zvrátiť a monitorujú rast rôznych druhov borovíc na Záhorí.

„Chceme vybrať vhodné druhy stromov, ktoré budú životaschopné v zmenených klimatických podmienkach,“dodal Machava. Stromy napadnuté podkôrnym hmyzom vyrubujú, aby zabránili ďalšej nákaze. Problematický stav borovicových lesov na Záhorí však nie je novinkou. Podľa Dušana Valachoviča, šéfa Správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, sa prvé príznaky sucha, ktoré problém spôsobilo, začali prejavovať už v roku 2003.

Borovice potrebujú veľa vody, preto ich sucho zasiahlo ako prvé.
Borovice potrebujú veľa vody, preto ich sucho zasiahlo ako prvé.
Zdroj: Július Dubravay