Rozhovor sme pôvodne uverejnili ešte v roku 2020, vzhľadom k výskytu žraloka v Chorvátsku a smrteľného útoku na 68-ročnú Rakúšanku v Hurgade ho opätovne publikujeme.
Šance na konfrontáciu s najobávanejším morským predátorom sú síce nízke, no strach je podľa podmorského fotografa Richarda Jaroněka, ktorý sa so žralokmi potápa už vyše 20 rokov, v človeku jednoducho zakotvený.
Pokiaľ ide o znalosti žralokov, Jaroněk patrí v rámci Česka a Slovenska k tým najpovolanejším osobám. Nielenže sa ich nebojí, on ich študuje a skúma ich správanie.
Hoci má pred žralokmi absolútny rešpekt, a neraz sa už na vlastnej koži presvedčil o sile ich zubov, na rozdiel od mnohých fanúšikov Čeľustí ich nevníma ako na stroje na zabíjanie. Viac v našom rozhovore.
– Je strach z útoku žraloka na dovolenke pri mori opodstatnený?
Ten strach je v nás zakotvený, už len preto, lebo sme suchozemci a more nám je cudzie. Nepoznáme ho a už vôbec sa v ňom nevieme správať. Potom sme prekvapení, že sa zraníme alebo nás niečo zraní. Viac než dvadsať rokov, čo so žralokmi profesionálne pracujem, sa ma ľudia pred dovolenkami pýtajú: „Čo máme robiť, keď stretneme žraloka?“
„Je to ako s jazvečíkom v parku. Bude na vás štekať a vy sa dáte na útek... z jazvečíka sa stane hrdina a bude vás veselo preháňať.“
– A Vaša odpoveď?
Útoku dokáže predísť len človek, ktorý s nimi pracuje, pretože pozná pohyb žraloka, jeho mimiku, ktorá dáva jasne najavo, čo spraví. Začne sa krútiť, vlniť, prehne plutvy, spevní telo. Nevýhodou žraloka voči človeku je jeho zvedavosť. On sa chce s nami zoznámiť, ale nemá ruky a pomyselné podanie si rúk je hryznutie. Ochutná nás a zistí, že mu nechutíme, a nechá nás tak. Pre našu krehkú schránku je to však fatálne. Často pritom ani netušíme, že pod nami v more žralok je. Odrazu ho uvidíme a čo spravíme? Začneme jačať, mávať rukami, snažiť sa odplávať. To je voda na jeho mlyn – zmysly.
Ľudia by sa mali k žralokovi pokojne otočiť čelom a pozorovať ho. Je to veľmi dôležité. Prirodzené inštinkty žralokovi hovoria, že o ňom vieme. Prišiel o moment prekvapenia. Nekopeme, nevírime vodu, nerozbúši sa nám srdce, nezvýši adrenalín v krvi... zostaneme pokojní.
– Preto je určite lepšia prevencia. Ktorým oblastiam by sme sa teda na dovolenke mali vyhýbať?
Nejde až tak o miesto, ale aká je v danom okamihu voda. Prirodzene teplé vody, Červené more či Indický oceán, tam je žralokov veľa. Ale pokiaľ mám špecifikovať naozaj len miesta, tak sa treba vyhýbať špinavým a kalným vodám, prúdom, deltám riek, kde sa vlieva oceán do mora. To sú tradičné lovištia žralokov.
„V budúcnosti budú žraloky loviť v mori toho najviac vyskytovaného tvora – človeka. Ale to sa nestane, pretože dovtedy ich skrátka vyhubíme.“
– Čo spôsobuje neočakávané výskyty žralokov?
Zúfalstvo z úbytku potravy. Za posledných desať rokov sa nečakaný výskyt žralokov v pre nás netradičných miestach zvýšil. Ono, oni boli vždy po celom svete, len sme ich na mnohých miestach vyhubili.
– Dá sa v budúcnosti predpokladať zvýšený počet útokov žraloka na človeka?
Áno. Nás, ľudí, je vo vode čím ďalej, tým viac, a pre žralokov už nie sme takou veľkou neznámou. Prestávajú sa nás báť, kŕmime ich. Ďalším problémom, a to zásadným, je už spomínaný hlad. Žraloky nás nikdy nelovili a nikdy na nás neútočili z hladu. Dnes, kvôli úbytku rýb, sa snažia prispôsobiť. So zveličením môžeme bezpečne tvrdiť, že v budúcnosti budú žraloky loviť v mori toho najviac vyskytovaného tvora – človeka. Ale to sa nestane, pretože dovtedy ich skrátka vyhubíme.
„ Prečo sa odrazu otec šťastnej rodinky zblázní, vezme brokovnicu, vystrieľa ich a potom sa zabije? Nevieme, čo sa stalo. Nerozumieme správaniu vlastného druhu a chceme porozumieť správaniu iného sveta?“
– Čo všetko dokáže žraloka vyprovokovať?
My žralokov v rámci výskumu niekedy až extrémne dráždime. Nechceme im dať rybu, na*ierame ich a štveme. Je to naša práca, zisťujeme, ako sa žraloky správajú v netypických, vyprovokovaných, ba až extrémnych situáciách. Dnes už vieme, aké farby nemá žralok rád – žltá či reflexné mu nič nehovoria, neštvú ho, ale príde sa pozrieť bližšie, čo to je. A potom má už človek k panike kúsok. Potom lesklé veci, hodinky na ruke sa v odraze slnka zablyštia a žralok to môže vnímať ako chrbát rybičky, obzvlášť, keď sa budeme pohybovať v nejakom hejne rýb, ktoré pozorujeme.
– Keď už žralok zaútočí, akú šancu máme na prežitie?
Musíme sa prirodzene brániť. Oči a žiabre sú citlivými receptormi, môžete ho do nich biť, ale pokiaľ by rada mala byť odborná, nehýbte sa. Je to divná rada, ja viem, ale nehýbte sa. Je to však hrozná predstava, mať ruku v žraločej papuli a nehýbať sa...
„Pokiaľ začnete s rukou či nohou kopať či cukať, roztrháte si svaly a mäso o ostré zuby. A to je potom už veľký prúser.“
– Existuje nejaká účinná obrana proti útoku? Špeciálny prístroj, kombinéza, niečo, čo žraloka stopercentne odpudí?
Áno aj nie. Niečo platí na malé druhy, ale, samozrejme, nie na obra, ktorý má dve tony, šesť metrov a vyzerá ako rozbehnutá parná lokomotíva s cirkulárkou v papuli. Od II. sv. vojny sa vymysleli tisíce nezmyslov a účelových ochranných pomôcok, ako chrániť vojakov z potápajúcej sa lode a, prirodzene, turistov.
– Ďakujeme za rozhovor!
Na otázky odpovedal profesionálny potápač, fotograf a dobrodruh Richard Jaroněk. Viac o jeho tvorbe a pôsobení sa dočítate na týchto webových stránkach.
Prečítajte si aj:
- FOTO HRÔZA v Kalifornii: Plavca brutálne napadol ŽRALOK, pláž museli uzavrieť
- Deň na pláži sa zmenil na NOČNÚ MORU: Tínedžerku napadol ŽRALOK, mala však ŠŤASTIE!
- VIDEO V Chorvátsku sa objavili NEBEZPEČNÉ medúzy a ŽRALOK: Plával len KÚSOK od ľudí!
