Z Bejrútu je druhá Hirošima: Apokalyptické FOTO, 2750 ton chemikálií malo efekt jadrovej bomby

Silu explózie britský denník Daily Mail určil na 3 kilotony, čo je asi 20 percent sily, ktorou udrela jadrová bomba Little Man na Hirošimu pred 75 rokmi. Otrasy cítili až na Cypre a v Bejrúte mali magnitúdu 3,3. Dusičnan amónny mali úrady pred rokmi skonfiškovať z lode a uskladniť ho v prístave. Táto chemikália sa používa v hnojivách a často slúži ako hlavná prísada do podomácky vyrobených výbušnín.

Libanonský premiér Hasan Dijáb označil za neprijateľné, že "2750 ton dusičnanu amónneho bolo v sklade šesť rokov bez toho, aby boli prijaté preventívne opatrenia".

Výbuch bol taký silný, že ho cítili až 200 km od Bejrútu na všetky svetové strany, píše Daily Mail. Hasiči celú noc zapásili s plameňmi. Podľa libanonskej televízie LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác.

Mohutné utorkové výbuchy v bejrútskom prístave, pri ktorých zahynulo najmenej 100 ľudí, zapríčinilo takmer 3000 ton dusičnanu amónneho z nákladnej lode vo vlastníctve ruského občana. Dusičnan amónny pred šiestimi rokmi preložili z lode do prístavného skladu.

Nákladná loď Rhosus podľa súkromnej libanonskej televízie LBC International pred šiestimi rokmi pre technickú poruchu zakotvila na svojej ceste do Afriky v bejrútskom prístave. Ruský spravodajský portál RBC zverejnil informáciu, že loď smerujúcu z gruzínskeho mesta Batumi do Mozambiku vlastnil ruský občan Igor Grečuškin. Rodák z ruského Ďalekého východu sa v súčasnosti zdržiava na Cypre.  

Po poruche v Bejrúte sa Grečuškin prestal o loď zaujímať, pretože podľa členov posádky im nedokázal primerane zaplatiť. Nebezpečný náklad tak údajne vyložili do prístavného skladu, kde ostal niekoľko rokov.

Grechuškin nakoniec vyhlásil bankrot a na náklad lode sa vykašľal. Colné úrady preto obrovské množstvo chemikálií uskladnili. V nasledujúcich rokoch bolo vedenie prístavu opakovane upozorňované, aby dusičnan amónny predali alebo odovzdali armáde, nakoľko nebol správne uskladnený a hrozilo nebezpečenstvo výbuchu.

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že utorkové mohutné výbuchy v Bejrúte "vyzerali ako hrozný útok".  Trump vysvetlil, že sa stretol s americkými generálmi, podľa ktorých výbuchy v bejrútskom prístave spôsobilo niečo ako bomba. "Zdá sa, že podľa nich - a oni to vedia lepšie ako ja - to bol útok," uviedol Trump. "Bolo to dáka bomba," vyhlásil.

Ruská Novaja Gazeta sa, s odvolaním na vlastné zdroje, domnieva, že detonáciu mohli spôsobiť komponenty iránskych vojenských rakiet. Tie mali byť uložené v prístave, konkrétne hangári 12.

Prístavná časť Bejrútu, ktorý je prezývaný aj ako Paríž Stredného východu, je úplne zničená. Z betónového sila, kde boli uskladnené obilniny, zostali len trosky. Libanon dlho zápasí s nepriaznivou hospodárskou situáciou a výbuch skladov môže mať pre mesto katastrofálne následky. Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, USA a Izraela, sa medzičasom ponúkli, že Bejrútu ekonomicky aj zdravotnícky pomôžu. Česi do Bejrútu posielajú tím hasičov a záchranárov, ktorý sa špecializuje na hľadanie osôb po výbuchu, a tiež humanitárnu pomoc 380-tisíc eur.

Bez domova zostalo v meste zhruba 250-tisíc obyvateľov. Libanon v 70. a 80. rokoch poznačila občianska vojna, dlhodobo sa navyše trápi s migračnou a ekonomickou krízou a najnovšie aj pandémiou koronavírusu. Krajine je momentálne v bankrote.

Libanonský premiér Hasan Dijáb v stredu ráno v krátkom televíznom príhovore vyzval zahraničie na pomoc jeho krajine. Poľsko posiela do Libanonu približne 50 hasičov spoločne so štyrmi záchranárskymi psami a záchranným chemickým modulom.  Grécke vojenské dopravné lietadlo privezie do Libanonu záchranný a pátrací tím so špeciálnym vybavením a pátracieho psa. Pomoc pre Libanon avizoval aj Cyprus.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie pošle do Libanonu v piatich lietadlách záchranárov, zdravotnícky personál, provizórnu nemocnicu a laboratórium s vybavením na testovanie ľudí na prítomnosť ochorenia COVID-19.

 Z Francúzska majú priletieť do Libanonu dve lietadlá s desiatkami záchranárov, mobilnou záchrannou jednotkou a 15 tonami zdravotníckeho materiálu. Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona by tak Francúzi mohli poskytnúť zdravotnú starostlivosť pre približne 500 ľudí. Francúzski vojaci, ktorí sa v Libanone nachádzajú v rámci mierovej misie NATO a OSN, pomáhajú na mieste už od utorka.

Jordánsko v Libanone zriadi poľnú nemocnicu, Egypt tak už urobil. Dánsko informovalo, že je pripravené poskytnúť Libanonu humanitárnu pomoc. Pomocnú ruku chce podať aj Maďarsko.

Občania SR nie sú medzi obeťami či zranenými utorkových mohutných výbuchov."Z informácií, ktoré máme momentálne k dispozícii, nevyplýva, že by medzi obeťami alebo zranenými mali byť nejakí občania Slovenskej republiky. Sme však v stálom kontakte s miestnymi úradmi," informoval v stredu TASR riaditeľ tlačového odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) Juraj Tomaga.

Ako ďalej uviedol, tlaková vlna explózie poškodila aj budovu, v ktorej má Slovensko prenajaté priestory Zastupiteľského úradu. "Došlo aj k materiálnym škodám, ich rozsah však zatiaľ nie je možné vyhodnotiť, nakoľko budova je z bezpečnostných dôvodov a kvôli prípadnému narušeniu statiky neprístupná," dodal Tomaga.

Šéf slovenského rezortu diplomacie Ivan Korčok zaslal svojmu libanonskému rezortnému partnerovi Šarbilovi Wahbovi sústrastný telegram, v ktorom vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým. Libanonské úrady zároveň informoval, že Slovensko je pripravené poskytnúť nevyhnutnú pomoc. "Dnes (v stredu) o 13.00 h sa uskutoční koordinačná porada s rezortom vnútra k možnostiam, ktoré má Slovensko v prípade možného vyslania akútnej humanitárnej pomoci, o ktorú požiadal Libanon svojim listom cez európsky krízový systém CECIS," uzavrel Korčok.

Bejrút bol vyhlásený za oblasť katastrofy a libanonský prezident Michel Aún navrhol, aby sa v ňom na dva týždne zaviedol výnimočný stav, informovala v noci na stredu televízia CNN. Rada obrany štátu odporučila, aby na poriadok v meste dozerala armáda. Prezident Michel Aoun vyhlásil trojdňový smútok a na boj s následkami vyčlenil v prepočte 56 miliónov eur.

V celom meste i krajine sa zdvihla vlna solidarity: ľudia si navzájom pomáhajú pri pátraní po nezvestných príbuzných či priateľoch, poskytujú strechu nad hlavou tým, ktorých domy v Bejrúte boli výbuchmi vážne poškodené, lekári otvorili svoje ambulancie a ošetrujú ranených.

Dva výbuchy v bejrútskom prístave, ktoré nasledovali v utorok po 18.10 h miestneho času krátko po sebe, si vyžiadali najmenej 100 obetí na životoch a vyše 4000 zranených, informovala agentúra AFP. Výbuchy spôsobili rozsiahle materiálne škody najmä v oblasti prístavu. Predpokladá sa, že počet obetí ešte stúpne, keďže záchranári ešte neprehľadali trosky všetkých zrútených a poškodených budov.

Úrady v utorok večer aktualizovanej bilancii pripustili, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť. Austrálska vláda v stredu potvrdila, že medzi obeťami je aj jeden Austrálčan. Zranených hlásia aj ambasády Belgicka, Holandska a Nemecka sídliace v blízkosti prístavu libanonskej metropoly. 

Šéf belgickej diplomacie Philippe Goffin prostredníctvom sociálnej siete Twitter informoval, že veľvyslanectvo Belgicka bolo poškodené výbuchmi v prístave. Podľa jeho slov črepiny skla z okien rozbitých tlakovou vlnou "mierne zranili" dvoch diplomatov a tiež dvoch rodinných príslušníkov personálu ambasády. Belgicko je ochotné pomôcť pri prekonávaní následkov "tejto hroznej explózie" a jeho rezort vyjde v ústrety aj Belgičanom žijúcim v Bejrúte, ktorí budú potrebovať pomoc v súvislosti s ničivými výbuchmi.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí spresnilo, že momentálne nevie posúdiť stav škôd na budove veľvyslanectva. Upozornilo, že vzhľadom na rozsiahle škody v zničenej mestskej oblasti zatiaľ nemôže potvrdiť, či medzi obeťami alebo zranenými sú aj nemeckí štátni príslušníci.

Dvaja občania Belgicka patria medzi obete, ktorých životy si v utorok večer vyžiadali dva výbuchy v libanonskej metropole Bejrút. Oznámilo to v stredu doobeda belgické ministerstvo zahraničných vecí.

 "V širšom okruhu Bejrútu je registrovaných približne 2200 Belgičanov," uviedol hovorca rezortu Karl Lagatie pre flámsku televíznu stanicu VRT. Dodal, že veľvyslanectvo všetkých Belgičanov ešte utorok večer kontaktovalo prostredníctvom textovej správy, nie všetci mu však odpovedali. Belgický veľvyslanec v Bejrúte pravidelne monitoruje situáciu a rovnako teraz aj zhodnocuje škody, ktoré utrpela budova veľvyslanectva v dôsledku tlakovej vlny výbuchov. Črepiny skla zranili v priestoroch ambasády štyri osoby.

 K podobnej situácii došlo podľa agentúry Belga aj na nemeckej i holandskej ambasáde, ktoré sa tiež nachádzali v blízkosti prístavu. Najväčšie materiálne škody však v dôsledku výbuchov utrelo fínske veľvyslanectvo, čo na Twitteri medzičasom potvrdila aj fínska vláda.

Miestne nemocnice sú výbuchmi poškodené a plné zranených. Mnohých pacientov previezli preto z Bejrútu do iných miest. Červený kríž vyzval na bezodkladné darovanie krvi. Spravodajský portál L'Orient-Le Jour informovali, že v stredu v Bejrúte spustia prevádzku troch poľných nemocníc.

Príčina výbuchov, ktoré spôsobili aj veľké materiálne škody, nateraz nie je jasná, ale riaditeľ libanonskej tajnej služby Abbás Ibráhím už v utorok večer uviedol, že v mestskom prístave boli skladované zhabané výbušné materiály. Podľa libanonskej televízie LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác.

Libanon po utorkovej mohutnej explózii neďaleko centra metropoly Bejrút potrebuje v prvom rade pomoc v oblasti civilnej ochrany a takisto aj lekárov, povedal v stredu v Budapešti štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za pomoc prenasledovaným kresťanom Tristan Azbej.

Štátny tajomník to pre verejnoprávnu televíziu M1 konštatoval po tom, čo situáciu konzultoval s veľvyslancom Maďarska v Libanone a s tamojšími charitatívnymi organizáciami.
Dodal, že libanonský zdravotný systém nie je schopný ošetriť vyše 4000 ľudí, ktorí pri večerných dvoch výbuchov utrpeli zranenia.

"V Libanone je v súčasnosti štátny bankrot a pri explózii v bejrútskom prístave bolo zničené veľké množstvo zásob potravín a liekov, ktoré bude treba v strednodobom horizonte doplniť," povedal Azbej.

Pri výbuchu bola poškodená aj budova maďarského veľvyslanectva, kde boli rozbité okná a poškodený strop. Poškodené boli aj byty pracovníkov veľvyslanectva, avšak nikto z nich sa nezranil. Hovorca maďarského rezortu diplomacie Tamás Menczer v tejto súvislosti uviedol, že nemajú informácie o tom, že by tragédia bola zasiahla občanov Maďarska žijúcich v Libanone.

Na 113 stúpol počet obetí mohutných výbuchov, ku ktorým došlo v utorok večer v prístave v libanonskej metropole Bejrút, kde vybuchlo takmer 3000 ton pravdepodobne dusičnanu amónneho. Desiatky ľudí sú stále nezvestné. Zranených je viac ako 4000. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.

Francúzska prokuratúra otvorila v stredu vyšetrovanie výbuchu v libanonskej metropole Bejrút po tom, čo pri ňom utrpelo zranenia 21 francúzskych občanov, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie parížskeho prokurátora. 

Prokuratúra prípad vyšetruje ako "neúmyselné zranenie". Hlavný parížsky prokurátor Rémy Heitz uviedol, že prokuratúra využije svoju právomoc vyšetrovať činy, ku ktorým došlo v zahraničí.