Ako zareaguje Európska únia na americké clá? Eurokomisár Šefčovič vyzradil stratégiu

Uviedol to vo štvrtok večer v oficiálnom vyhlásení eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR. „Našu odpoveď budeme kalibrovať. Nebudeme strieľať od boku - chceme dať rokovaniam šancu na úspech, aby sme našli férovú dohodu v prospech oboch strán,“ vysvetlil Šefčovič.

Spresnil, že na základe poverenia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej sa so svojimi americkými partnermi dohodol, že v piatok (4. 4.) usporiadajú rokovania prostredníctvom videokonferencie s cieľom preskúmať najlepšie spôsoby, ako sa posunúť vpred a nájsť východisko z tejto „zbytočnej a bolestivej fázy“, a to riešením oprávnených obáv na oboch stranách.

Dodal, že pri dosiahnutí vzájomne výhodnej dohody budú potenciálne zisky pre EÚ a USA neobmedzené a tento prístup Brusel presadzuje pri transatlantickom obchode.

„Budem na tom nepretržite pracovať. Ak sa nám nepodarí dosiahnuť spravodlivú dohodu s našimi americkými partnermi, EÚ sa nebude nečinne prizerať. Sme pripravení zaviesť pevné, účinné, ale primerané protiopatrenia. Analytická práca na usmernenie našich návrhov je v plnom prúde,“ opísal situáciu slovenský eurokomisár.

Podľa jeho slov by to neznamenalo eskaláciu napätia, ale „zodpovednú ochranu našich podnikov, pracovných miest a spotrebiteľov pred škodami, ktoré nové tarify spôsobia“. Zdôraznil, že prípadná odpoveď z Bruselu doplní vyvažujúce opatrenia v hodnote 26 miliárd eur oznámené EÚ v marci po rozhodnutí administratívy USA zaviesť clá na vývoz európskej ocele a hliníka.

Podľa jeho slov sa konzultácie o ďalšom súbore protiopatrení skončili a o ďalšom kroku bude z pozície eurokomisára diskutovať s ministrami obchodu členských krajín EÚ na pracovnom stretnutí v Luxemburgu 7. apríla. Hlasovanie o týchto protiopatreniach sa očakáva o dva dni neskôr, 9. apríla.

„Musíme pripomenúť, že EÚ nie je závislá od žiadneho trhu a túto situáciu využijeme na ďalšiu diverzifikáciu našich obchodných partnerstiev na celom svete, aby sme zabezpečili, že naše podniky budú môcť rásť a prosperovať,“ odkázal Šefčovič, podľa ktorého Únia dlhodobo presadzuje silný, spravodlivý a vzájomne výhodný obchod, čo prináša bohaté výsledky ako pre EÚ, tak aj jej partnerov.

Clá na európske tovary a automobily, ktoré v stredu oznámil americký prezident Donald Trump, silne rezonujú medzi poslancami Európskeho parlamentu (EP). Na túto tému sa počas plenárnej schôdze EP v Štrasburgu vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.

Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) spresnila, že teraz bude na EÚ ako si nastaví pravidlá hry. „Verím, že sa to bude dať zmeniť a že aj tieto clá a rôzne obmedzenia, ktoré sú nastavené zo strany Spojených štátov, sa zmenia alebo sa nejako zrušia, ako sa už stalo v minulosti. Clá zo Spojenými štátmi sme tu už mali a boli zrušené, alebo pozastavené aj zo strany únie, aj zo strany USA, čiže sme znova v podobnej situácii,“ uviedla.

Miriam Lexmann (EPP/KDH) skritizovala slovenskú vládu, že nemá žiadne plány pripravené pre zavedenie amerických ciel na autá a že koná oneskorene. V prípade EÚ skonštatovala, že nevie komunikovať so Spojenými štátmi.

„Zabúdame na to, že Trump chráni hlavne záujmy svojich občanov. Naša odpoveď, že to prehodnotíme a uvidíme, že zrejme tiež uvalíme nejaké clá, to nie je odpoveď. Musíme ponúknuť USA niečo, kde sa vieme zhodnúť, kde máme spoločné záujmy. Tam môže byť reč o tom, že by sa tie clá znížili, neuvalili, treba rokovať. Toto Európska komisia nerobí, tu zlyháva,“ vysvetlila.

Podľa nej by EÚ a USA našli zhodu napríklad pri znižovaní závislostí od Číny, kde však Američania nemajú pocit, že EÚ im ponúka nejakú spoluprácu. Ľudovít Ódor (RE/PS) tvrdí, že zavádzanie ciel je zlá správa pre všetkých, aj pre Slovensko.

Verí, že stále existuje priestor na rokovanie s Američanmi a nejaké ich ústupky. Ak nie, tak treba zaviesť colné protiopatrenia na tovary a služby, aby to zabolelo aj výrobcov v USA.

„Vidíme, že je to veľmi nevyspytateľné. Musíme sa sústrediť aj na iné geografické oblasti a ako Európa otvárať dohody o voľnom obchode s Latinskou Amerikou, Indiou a ďalšími krajinami, aby sme si udržali kapacitu, ktorú máme,“ povedal s odkazom na výrobu áut v Európe.

Skonštatoval, že ak po zavedení ciel zahraničné podmienky pre slovenské automobilky nebudú priaznivé, tak vláda by mala urobiť všetko pre to, aby doma pre nich vytvorila lepšie prostredie na podnikanie a lepšie možnosti hľadať odbyt pre svoju produkciu. Čiže, ak veľké automobilky budú inde znižovať výrobu a stavy zamestnancov, aby sa to netýkalo Slovenska.

Ľubica Karvašová (RE/PS) upozornila, že Trumpove plošné clá a aj tie na autá, nie sú „Dňom oslobodenia“, ale skôr „Dňom inflácie“, čo platí najmä pre Američanov, aj pre európske firmy a ich zamestnancov. Za nereálne a neférové považuje čísla prezentované Trumpom.

Pripomenula, že EÚ zaťažuje clami americké tovary na úrovni 1-2 % a nie 39 % ako naznačila Trumpova tabuľka. „Od dnes platia aj 25-percentné clá na automobily, kde je Slovensko jednou z najzraniteľnejších krajín EÚ,“ uviedla.

Podľa nej by odvetné opatrenia, ktoré Únia predstaví 13. apríla, mali byť v znamení jednoty členských krajín a ochraňovať európskych občanov a firmy. Tiež považuje za vhodné ďalej rokovať s USA a predísť tak eskalácii ciel a cien.