Reklama

Šutaj Eštok o zadržaní Beňu v KDR: Bývalý námestník SIS je podozrivý zo špionáže!

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    TERAZ TAKTO: “Nerozumiem povyku kvôli odvolaniu Rizmana a ďalších," hovorí Šutaj Eštok
    Reklama

    Bývalého námestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisa Beňu v africkej Konžskej demokratickej republike zadržali pre podozrenie zo špionáže. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

    "Máme informácie zo SIS, že tam bol zadržaný z dôvodu podozrenia z páchania špionáže," povedal minister. Priblížil, že o zadržaní sa dozvedel v stredu (17. 4.) podvečer. V prípade zvolenia ďalších postupov sa poradí s vedením Policajného zboru.

    Z ministerstva spravodlivosti pre TASR uviedli, že odbor justičnej spolupráce v trestných veciach neeviduje žiadny spis na Beňu a ani nedisponuje informáciou o jeho zadržaní v cudzine. Beňov právny zástupca Peter Kubina pre TASR povedal, že Beňa nie je v pátraní slovenských orgánov. V Afrike má byť pracovne.

    Zdroj: Archív

    Boris Beňa bol v Kongu zadržaný pre podozrenie zo špionáže.

    V roku 2021 bol Beňa odsúdený na trojročný trest s podmienečným odkladom na päť rokov. Dostal aj peňažný trest 14.000 eur. Špecializovaný trestný súd vtedy schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a Beňom za zločin prijímania úplatku a prečiny ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Zadržaný bol v rámci akcie Judáš začiatkom decembra 2020. Vypovedal vo viacerých trestných kauzách.

    Šutaj Eštok tiež uviedol, že od nástupu nového riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) prišlo k reorganizácii inšpekcie a mnohým personálnym zmenám. "Som rád, že od nástupu nového riaditeľa ÚIS mohlo dôjsť k reorganizácii ÚIS a mnohým personálnym výmenám, ktoré boli nevyhnutné," povedal minister. Zmeny mali podľa ministra prispieť k ukončeniu vojny v bezpečnostných zložkách. Priblížil, že ÚIS sa zameral aj na oblasti prevencie a analytickej činnosti.

    V minulosti podľa neho primárne zlyhávali vedúci pracovníci inšpekcie a tá si neplnila svoje povinnosti spočívajúce vo vyšetrovaní podozrení z potenciálnej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. "Namiesto toho ÚIS kryl ľudí, ktorí tu vytvárali to, že Slovensko nebolo právnym štátom v rokoch 2020 až 2024," zdôraznil. Politickú zodpovednosť za to podľa neho nesú minulé vlády.

    Po príchode na tento úrad a vyhodnotení niektorých štatistických ukazovateľov trestného konania alebo operatívno-pátracej činnosti som zistil veľké nedostatky a bolo mi jasné, že tento útvar treba naštartovať a sfunkčniť," povedal riaditeľ ÚIS Branislav Zurian. V prvom rade išlo podľa jeho slov o personálnu stabilizáciu a vytvorenie vhodných pracovných podmienok. Priblížil, že výročná správa o činnosti úradu za rok 2023 bude zverejnená na webe Ministerstva vnútra SR.

    Zo správy podľa Zuriana vyplýva zhoršenie kvality vyšetrovania i neprideľovanie spisov. "Veľa spisov bolo vrátených na doplnenie," podotkol. Tvrdil, že sa malo nezákonným spôsobom manipulovať s utajovanými skutočnosťami. "Všetky tieto veci sú riešené ďalej, niektoré sú v trestnom konaní," doplnil. Reorganizácia úradu podľa neho spočívala aj v opätovnom zavedení odborov tak, ako fungovali v minulosti. "Riaditeľ odboru má plnú kompetenciu za chod tohto odboru, je zodpovedný za riadenie a kontrolnú činnosť tohto odboru," dodal Zurian, ktorý vedie ÚIS od začiatku novembra 2023.

    Celkový objem vyšetrovania úradu v roku 2023 bol 1385 spisov (v roku 2022 to bolo 1506 spisov). Vyšetrovatelia ukončili 988 prípadov (v roku 2022 to bolo 1126), v priemere ukončil jeden vyšetrovateľ za rok 2023 približne 16 spisov. V roku 2023 vyšetrovatelia vydali 1004 uznesení, z ktorých bolo zo strany dozorujúcich prokurátorov zrušených 48.

    Z celkového počtu 1385 prípadov smerovalo proti policajtom 1154, proti príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) 112 a 119 proti príslušníkom finančnej správy. Vyšetrovatelia obvinili 92 príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, z toho 62 policajtov, štyroch príslušníkov ZVJS a 26 príslušníkov finančnej správy

    Najčastejšími trestnými činmi bolo zneužívanie právomoci verejného činiteľa (28), prijímanie úplatku (sedem), ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (šesť) a ublíženie na zdraví (osem). Najčastejším spôsobom ukončenia vyšetrovania bolo odmietnutie, to znamená, že po preverení všetkých informácií uzatvoril vyšetrovateľ vec tak, že nešlo o trestný čin. Takýchto prípadov bolo 616.