Odborníci o ROZHODNUTÍ Fialovej vlády a rázny odkaz Babiša: Čo vytkli politikom?

Politológ Juraj Marušiak však upozorňuje, že vzťahy, o ktorých sa oficiálne hovorilo ako o nadštandardných, už dávno také neboli.
Existujú rozdiely v názoroch na niektoré kľúčové zahraničné témy a sú aj rozdiely na to, ako konkrétne postupovať, vysvetlil Fiala svoj postoj. Fico tie rozdiely pomenoval presnejšie: „Nemôžeme meniť základné postuláty svojej politiky, to nejde. Máme teraz tvrdiť, že zabíjanie Slovanov je správne, že všetko, čo nám zostalo v štátnych skladoch, pošleme na Ukrajinu, máme ako papagáji opakovať, čo zaznie v zahraničí?“

História spoločných zasadnutí vlád sa začala písať 29. októbra 2012, keď si obe krajiny pripomínali 94. výročie vzniku tzv. prvej Československej republiky. Vtedy sa v Uherskom Hradišti stretli premiéri Robert Fico a Petr Nečas. Odvtedy sa vlády stretávali v podstate pravidelne. Až doteraz.

Na rozpory poukazovalo už stretnutie premiérov vlani v novembri, keď Fica na prvej zahraničnej ceste ako nového predsedu vlády vítali v Prahe piskotom. O niečo hlučnejšie bolo privítanie na zasadnutí premiérov V4 teraz vo februári. Fica vítal nielen Fiala, ale aj demonštranti, piskot, trúbky a transparenty, ktoré ho posielali do Ruska. Tesne pred stretnutím predseda českej vlády priznal, že síce nemá radosť zo stretávania sa tak s Ficom ako aj šéfom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ale tvrdil, že „diskutovať musia, viesť dialóg musia, lebo niekto to urobiť musí a prináša to výsledky“.

Pokračovanie na ďalšej strane

Po dvoch týždňoch je už oveľa ostrejší. Fiala hovorí, že dôvodov, prečo sa spoločné rokovanie oboch vlád odložili „na neurčito“, je viacero. „Sú tu aktivity, ktoré my považujeme za problematické. Napríklad stretnutie slovenského ministra zahraničných vecí s ministrom zahraničia Ruskej federácie,“ dôvodí. Rozhodnutie prišlo po stretnutí Juraja Blanára so Sergejom Lavrovom v Turecku, ale aj reakcie Bratislavy na chystanú debatu na holandskej ambasáde v Prahe na tému politickej situácie na Slovensku. Diskutovať tam mali veľvyslanci členských štátov Európskej únie s bývalým šéfom diplomacie Rastislavom Káčerom a partnerom prezidentky Zuzany Čaputovej Jurajom Rizmanom, pozvaná však nebola slovenská veľvyslankyňa. Po oficiálnom proteste, veľvyslanectvo, ktoré len poskytovalo priestor, debatu zrušilo.

Fico do Prahy odkázal, že by vzťahy krajín, ktoré nie tak dávno tvorili jeden štát, nikdy nevystavil „hlboké slovensko-české vzťahy žiadnemu ohrozeniu“. Politológovi Jurajovi Marušiakovi situácia pripomína „odkaz, ktorý dala ešte predchádzajúca poľská vláda Mateusza Morawieckého maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, keď deklarovala koniec úzkeho poľsko-maďarského partnerstva“. Dôvodom aj vtedy boli odlišné postoje k prebiehajúcej ruskej agresii na Ukrajine.

V tom mu dáva za pravdu aj analytik Grigorij Mesežnikov. Postoj českej strany vníma ako signál, že to, čo robí Fico „nás odvracia od najbližšej krajiny a spojenca“. Pripomína, že tento sused považoval Ficove „proruské naratívy za neakceptovateľné aj v čase, keď bol v opozícii“.

Spoločné zasadnutie sa malo tentoraz konať v Česku. Fialova vláda však nechce roztrhnúť všetky väzby so Slovenskom. „Budeme pokračovať v úzkych väzbách medzi českou a slovenskou spoločnosťou, v rozsiahlej spolupráci. Množstvo ľudí má rodinu na oboch stranách hranice, sú intenzívne prihraničné projekty. Veľa slovenských študentov študuje v Českej republike, českí vojaci chránia slovenský vzdušný priestor. Vzťahy sú mnohostranné, je tu veľa spoločných tém, tomu sa chceme venovať a rozvíjať,“ vyhlásil.

Pokračovanie na ďalšej strane

Fico naznačuje, že v tomto spore ide o „ješitnosť“ českej strany. Bývalý premiér Andrej Babiš na sieti X zareagoval slovami, že vzťahy medzi oboma krajinami „narušil Igor Matovič, Fiala ich teraz ničí úplne“. Aj ďalšie slová majú karhajúci tón smerom k Fialovi: „Toto je medzinárodná politika, nie detské ihrisko. Tam možno platí, že ak sa niekto správa zle, prestanete sa s ním baviť. Vláda sa však nemá správať ako malé dieťa.“ A predsedu vlády nabáda, aby s Ficom rokoval a presviedčal ho o zmene. „V prípade Slovenska to platí dvojnásobne. Hovorí sa tomu diplomacia,“ dodal Babiš.

Marušiak to však vidí predsa len trocha inak. Spoločné rokovania vlád sú prvkom nadštandardnej spolupráce a nadväzujú na to, že sme s Čechmi boli kedysi vo federálnom štáte. „Druhá vec je, že vzťahy, ktoré obe strany aj vyše 30 rokov po rozpade ČSFR označovali za nadštandardné, už dávno mali podobu štandardných bilaterálnych vzťahov dvoch susedov – členov Európskej únie, ktorých spája navyše aj jazyková blízkosť a intenzívne medziľudské kontakty,“ podotýka. Spoločné rokovania vlád dávali týmto vzťahom punc nadštandardnosti, ale – ako dodáva – viac v rovine symbolickej ako v rovine reálnych politických krokov. „Tie vzťahy mali už dlho charakter akejsi postfederálnej zotrvačnosti. Odlišné postoje k ruskej agresii urýchlili tento proces odumierania,“ je presvedčený Marušiak.

Denník PLUS JEDEN DEŇ oslovil hovorkyňu českej vlády s otázkou, kedy by sa mohli vzťahy obnoviť a vrátiť „do normálu“. Odpoveď Lucie Ješátkovej je však jednoznačná: „Medzivládne konzultácie sú odložené na neurčito.“ Mesežnikov hovorí o dvoch možnostiach. „Prvá, s ktorou nepočítam, je, že Robert Fico zmení svoju rétoriku a politiku,“ tvrdí. To však odmieta aj sám Fico, ktorý je presvedčený, že kým Česká republika hovorí o vojne, Slovensko je zástancom hľadania mieru na Ukrajine.

Druhú možnosť vidí Mesežnikov v zmene vlády. Zatiaľ by však situáciu nedramatizoval. „Zrušilo sa iba spoločné zasadnutie vlády. To neznamená prerušenie diplomatických vzťahov, ale prišli sme o dobrú vec, ktorá prispievala k lepším vzájomným vzťahom,“ dodal.

Pokračovanie na ďalšej strane

Mikuláš Dzurinda: Rozhodnutie českej vlády ma trochu zaskočilo, ale neprekvapilo. Slovenská vláda pod vedením Roberta Fica nabáda Ukrajinu k rezignácii alebo k akceptácii straty časti svojho územia. Zároveň tlačí Slovensko do zovretia Kremľa. Česká vláda sa nechce tváriť, že to nevidí. Nadštandardnosť slovensko-českých vzťahov dostala vážnu trhlinu. Najhoršie na tom je poznanie, že záujmy Roberta Fica sú v príkrom rozpore so záujmami ľudí, ktorí vyznávajú demokratické hodnoty, vládu práva a zákona a európsku perspektívu. Robert Fico na svojej politike nezmení nič. Zmeniť sa musí opozícia. Opozícia sa musí obnoviť, rozšíriť, zjednotiť a sústrediť na podstatné otázky. A Fica politicky poraziť.

Eduard Heger: Slovensko-české vzťahy sú momentálne na bode mrazu. Robert Fico priviedol Slovensko za pár týždňov do úplnej izolácie, keď aj náš bratský národ dáva od nás ruky preč. Ako bývalý premiér však budem stále šíriť dobrú povesť o Slovensku a našich šikovných ľuďoch a nedovolím Robertovi Ficovi, aby zničil našu povesť, aj keď sa o to veľmi snaží.

Pokračovanie na ďalšej strane

Petr Fiala v zdôvodnení, prečo česká strana stopla spoločné zasadnutie vlád, hovoril aj o prezidentských voľbách na Slovensku.
Podľa českého premiéra sa malo stretnutie uskutočniť „v čase, keď sa na Slovensku pripravujú prezidentské voľby a prebieha prezidentská kampaň“. Preto podľa neho nie je namieste robiť „mimoriadny nadštandardný krok, ako je spoločné rokovanie vlád“.
Robert Fico však tomuto dôvodu nie celkom rozumie. Naznačuje, že to môže byť spôsob, ako chce náš sused zasiahnuť do našich prezidentských volieb. „Rešpektujem princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí iných krajín. Na Slovensko sa chodí s klobúkom v ruke a nie s klobúkom na hlave. My tiež chodíme do zahraničia s úctou a rešpektom,“ vyhlásil slovenský predseda vlády. Dodal, že spoločné rokovanie malo byť až po druhom kole prezidentských volieb.
Politológ Juraj Marušiak si myslí, že Fiala spomenul prezidentské voľby zámerne. „S ohľadom na to, že nechce, aby prípadné rokovania s Ficom mohli byť interpretované ako gesto podpory súčasnej vládnej garnitúre,“ podotýka politológ.