Ministerka Saková prišla z Bruselu USTAROSTENÁ: ZLÉ SPRÁVY o cenách plynu!

Téma prepravy a ceny plynu zamestnáva ministerku hospodárstva už niekoľko mesiacov. Jej fotky a videá z ciest nielen po Európe dokazujú, že situácia je naozaj vážna a pre vyriešenie situácie na trhu s plynom robí maximum. Zatiaľ ale dobré správy pre európske štáty a hlavne nás, Slovákov, nemá.

„Po jednostrannom rozhodnutí Ukrajiny nepokračovať v tranzite plynu, sa náš región, najmä Slovensko a Rakúsko, ocitli v situácii, kedy sú najďalej od aktuálnych zdrojov plynu a alternatívne trasy sú limitované z technického hľadiska. Problémom je aj výška prepravných poplatkov, napríklad južný koridor prechádza ôsmimi krajinami a obchodníci musia platiť na každom hraničnom bode a ak dôjde k problému iba na jednom z nich, zbytok prepravnej kapacity je nevyužiteľný,“ vysvetľuje Denisa Saková tok takzvanej azerbajdžanskej trasy a dodáva, že ďalším dôležitým problémom je aj cena plynu, ktorá od vyhlásenia prezidenta Zelenského o jeho zastavení cez Ukrajinu stúpla o 25%. „Nárast bol zaznamenaný po útokoch na ukrajinské ťažobné polia, čo donútilo sebestačnú Ukrajinu nakupovať plyn na európskom trhu. Dôsledkom toho je nárast plynu o 10 eur/MWh. Takže, kým minulý rok sme nakupovali za 35 eur/MWh a vláda zastropovala cenu na úroveň 28 eur/MWh, čo je zhruba polovica dnešnej trhovej ceny, dnes je cena plynu na Slovensku 55 eur/MWh."

A zdá sa, že problémy týmto nekončia. V Európe totiž plyn chýba! Odborníci tvrdia, že v plnení zásobníkov plynu jednotlivých štátov je doslova "bordel". Potvrdzuje to aj ministerka hospodárstva: „Vyzvali sme Európsku komisiu, aby došlo k revízii pravidiel plnenia, aby bolo jasné, ktorý štát kedy a v akom objeme plyn nakupuje. Nemôžu nakupovať všetci naraz, lebo ceny sa tým budú tlačiť na maximum.“

Denisa Saková je sklamaná z toho, že hoci sa o problémoch s plynom a cenami energií diskutuje už dlhé mesiace, Európska komisia nemá pripravené žiadne opatrenia. To nedávno v debate pre Plus JEDEN DEŇ potvrdil aj šéf Klubu 500 Tibor Gregor, ktorého sa ako zástupcu najväčších slovenských zamestnávateľov tieto informácie priamo týkajú.

Európsku komisiu na čele s Ursulou Von Der Leyenovou obvinil, že Európu doviedla vďaka nezmyselným rozhodnutiam na kolená. „Ceny energií, ktoré platíme v Európe, patria medzi najvyššie, ak porovnáme Ameriku alebo Čínu. Výrobcovia sú znechutení aj z toho, že sú nepredvídateľné, čo pre nich znamená, že vôbec nevedia dať cenovú ponuku, uzatvárať žiadne obchody... Podniky tak nebudú vyrábať v Európe, ale pôjdu do iných krajín mimo EÚ. Už dnes máme členov, ktorí z toho dôvodu v Číne, Kolumbii, Indii či Brazílii hľadajú cesty, kde je predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, kde sú podstatne nižšie náklady na energie a kde sú vítaní,“ hovorí Tibor Gregor a v kritike únie nekončí. „Na jednej strane Európska komisia predstaví nejaký ekonomický nezmysel a nám, ako ľuďom z priemyslu, to predáva, že to je výzva. Výzva pre budúci rast, výzva pre konkurencieschopnosť, ako čisté technológie, green deal. A vďaka tej ich obrovskej výzve máme jeden a pol násobne vyššie ceny elektriny, ako majú napríklad v Spojených štátoch a sedem násobne vyššiu cenu plynu,“ vysvetľuje konkrétne dopady nezmyselných rozhodnutí z Európy a bojí sa, že ak sa nespamätáme, rútime sa do veľkej katastrofy.

Podľa šéfa najväčších zamestnávateľov by bolo ideálne, keby EÚ ako celok prijala opatrenia na kompenzáciu cien plynu a energií, no po viacerých skúsenostiach je už skeptický a myslí si, že rukávy si budú musieť vyhrnúť aj vlády jednotlivých štátov EÚ. „Cena v každej krajine je rozdielna a štáty prijímajú rôzne opatrenia, aby ju kompenzovali,“ zdôrazňuje.

V jednom sa ale v súčasnej geopolitickej situácii s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou zhodujú. Európa má problém sama so sebou, aj bez USA a posledného vývoja na politickej scéne. „Európska komisia pod vedením Von Der Leyenovej doviedla Európu na kolená a my chceme od tej istej predsedníčky a tých istých ľudí, s tým istým mentálnym nastavením, aby ju z toho marazmu vyviedli do čias prosperity. To nie je možné,“ uzatvára skepticky Tibor Gregor, čím naznačuje, že aj v mašinérii vysokých postov bude musieť nastať zmena.

Európska komisia má podľa Tibora Gregora 26 komisárov, no medzi nimi nie je ani jeden, ktorý má na starosti priemysel. „Za priemysel je ich síce šesť, no jedna je výkonná podpredsedníčka pre čistú a spravodlivú transformáciu, ďalej výkonná podpredsedníčka pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu, potom je komisár pre prosperitu a priemyselnú stratégiu, komisárka pre startupy a inovácie, komisár pre klímu, bezuhlíkové hospodárstvo a čistý rast, komisár pre produktivitu implementáciu a zjednodušenie, komisár pre obchod inštitucionálne vzťahy a transparentnosť. Každý má pod sebou tisícky ľudí a nemáme jedného zodpovedného. Je to chorá štruktúra a ten, ktorý ju vymýšľal, nežije v realite. Šesť ľudí s rôznym zameraním a rôznymi záujmami nemôže mať na starosti jednu agendu.“