Neštátne nemocnice BIJÚ NA POPLACH: Na starostlivosť ako v západnej Európe môžeme zabudnúť

Zdravotnícke zákony, ktoré podpísal prezident Peter Pellegrini sú podľa neštátnych nemocníc len výsledkom požiadaviek lekárskych odborárov (LOZ). „Nevideli sme žiadnu protihodnotu, ktorú by Lekárske odborové združenie (LOZ) ponúklo pri dohode o sociálnom zmieri,“ uviedol pre portál medicina.trend.sk Igor Pramuk, viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje 82 neštátnych nemocníc. Podľa neho pacient zlepšenie v zdravotníctve ani v najbližšom období nepocíti.

Pramuk okrem iného vyčíta odborárom podmienku, že trvali na prijatí zdravotníckej legislatívy do konca februára, inak avizovali v marci opäť podať výpovede. „To je ohromný precedens. Do prípravy zákonov a noriem, ktoré sú dôležité, majú čo hovoriť všetci zúčastnení, teda subjekty, ktorých sa to dotkne cez pripomienkové konanie. K tomu vôbec nedošlo. Pritom sa schválili veľké zmeny ako valorizácia miezd v pôvodnom rozsahu, skrátenie týždenného pracovného času zo 40 na 37,5 hodiny a tak ďalej,“ dodal Pramuk. Neštátne nemocnice budú potrebovať podľa neho 250 lekárov, 1 500 iných zdravotníckych pracovníkov a 69 miliónov eur. Problém s navýšením počtu lekárov nebudú mať naopak štátne nemocnice. „Majú už teraz vysokú zamestnanosť, a tak nemajú problém bod zníženia týždenného pracovného času splniť,“ konštatoval Pramuk.

Nemocniciam v ANS však nikto nepovedal, odkiaľ ich majú pri všeobecnom nedostatku zobrať, ani odkiaľ budú mať zdroje, ale personálny normatív, ktorý sa dostal do zákona, musia splniť. „Štát nám teda diktuje niečo, čo za uplynulé roky sám zanedbal,“ dodal Pramuk. Ďalším problémom je podľa neho financovanie všetkých požiadaviek lekárskych odborárov. „Ak sa vezmú do úvahy všetky požiadavky LOZ, vychádza to na 500 miliónov. To, čo bolo napokon schválené, vychádza, bez dlhov štátnych nemocníc, na 150 – 200 miliónov eur,“ hovorí.

V štátnom rozpočte neboli zahrnuté položky ako zvýšené platy lekárov podľa platového automatu, skrátenie pracovného času, transakčná daň, ale aj športové preukazy, ktoré neboli zohľadnené a pritom zamestnávateľ je povinný ich zamestnancom hradiť. Podľa viceprezidenta ANS to určite nemá nulový dosah na nemocnice. „To nie je pravda. A už vôbec to neplatí pri celkovom objeme peňazí, keď sa už vyčleňujeme aj zo stredoeurópskeho priestoru. Na sny o zdravotnej starostlivosti ako v západnej Európe môžeme zabudnúť, a takto sa nám vzdaľujú aj sny o zdravotníctve, aké majú v susednom Česku,“ zdôraznil Pramuk.

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) v spolupráci s ďalšími zdravotníckymi organizáciami podala podnet na Európsku komisiu (EK) pre diskriminačné uplatňovanie transakčnej dane v zdravotníctve. Podnet sa týka nerovnakého zaobchádzania so zdravotníckymi zariadeniami, keďže niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú od tejto dane oslobodení, no iní ju musia platiť.

„Sektor sa zjednotil, pretože sme stále nedostávali žiadne relevantné odpovede. Ide o diskrimináciu a porušenie hospodárskej súťaže. Predsa nemôže byť niekto v tom istom sektore oslobodený od nejakej povinnosti a druhý nie,“ uviedol prvý viceprezident ANS Igor Pramuk. K podaniu podnetu sa pridali aj ostatné organizácie združené v zdravotníckej sekcii Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Podľa asociácie nie je možné, aby štátne nemocnice mali výnimku z transakčnej dane, zatiaľ čo súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a neštátne nemocnice museli túto povinnosť plniť. „Táto prax vytvára nerovnaké podmienky v sektore a môže ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov,“ upozornila ANS.

ANS očakáva rýchlu reakciu EK, ktorá v minulosti už riešila podobné prípady nespravodlivého prístupu v zdravotníctve. „Keď sme v minulosti podávali podnet v rámci Plánu obnovy, EK zareagovala veľmi rýchlo. Očakávame, že aj tentoraz sa touto otázkou bude zaoberať bezodkladne,“ dodal Pramuk.

Novú daň z finančných transakcií schválil parlament vlani na jeseň, zmeny už vtedy kritizovali zástupcovia nemocníc i ambulancií. Zákon je účinný od 1. januára 2025. Prvým zdaňovacím obdobím však bude až apríl. Novú daň budú platiť podnikatelia, nevzťahuje sa na bežných občanov. V prípade zdravotníckeho sektora postihne väčšinu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s výnimkou štátnych príspevkových organizácií. Zástupcovia AZZZ SR o problematike diskutujú aj s ministerstvom zdravotníctva. To už skôr potvrdilo, že rokuje aj s rezortom financií s cieľom nájsť riešenie.