Kto bol "obesený" Bučka? Nevyšla mu misia v USA, Dzurinda ho ocenil a čo mal s Bödörom?

Bučka bol rodákom z Nitry kde aj vyštudoval gymnázium. V meste pod Zoborom sa venoval futbalu a v mládežníckych kategóriách mal mať dokonca našliapnuté na úspešnú kariéru. Rozhodol sa ale pokračovať v štúdiu, a tak jeho kroky viedli do hlavného mesta. Práve počas mladosti sa spoznal s exministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom. „Ministra Jahnátka poznám ako spolužiaka,“ povedal Bučka v máji 2008 pre TV Markíza.

Už počas štúdia na Vysokej škole ekonomickej (1979) absolvoval aj Vojenskú politickú akadémiu K. Gottwalda a bol povýšený na hodnosť poručík. Od roku 1984 nastúpil do spravodajskej služby, kde mal podľa valka.cz úlohy pod krytím diplomata ministerstva zahraničných vecí. Misia, ktorú absolvoval vo Washingtone sa ale skončila fiaskom. Do USA cestoval oficiálne ako tretí tajomník, no už za dva týždne ho Američania odhalili a cestoval domov. Za odhalenie vraj vinil manželku. „Viem, že som sklamal dôveru a chcel by som to napraviť. Bol by som vďačný za každú možnosť, ktorá mi bude poskytnutá,“ napísal podľa jeho zväzku svojim nadriadeným.

Jeho exmanželka neskôr prehovorila, že sa jej vyhrážal zabitím. Zopakovala to aj po rokoch pre Plus jeden deň. „Manžel sa mi vyhrážal smrťou, čo môžu potvrdiť aj moje kolegyne, ktoré vtedy so mnou pracovali. Chodievali za mnou tajní a všetci to videli. Viackrát povedal, že nemá problém aj niekoho zabiť,“ povedala pred rokmi Viera Bučková.

Bučka sa práve v USA na veľvyslanectve stretol s príslušníkom ŠtB (predchodca SIS) a podnikateľom Jurajom Širokým. „Bola to spravodajčina, prečo by som to zakrýval,“ povedal Bučka. Po neúspešnej misii ale stále pracoval v rezorte obrany. V roku 1993 sa stal riaditeľom odboru Vojenskej spravodajskej služby (VSS) a o 3 roky neskôr zástupcom riaditeľa VSS. Po nástupe Mikuláša Dzurindu na funkciu premiéra v roku 1998 sa stal ministrom obrany Pavol Kanis z SDĽ, teda strany ktorá vzišla z Komunistickej strany. A práve za jeho pôsobnosti sa Bučka stal 16. novembra 1998 riaditeľ VSS. Tam zotrval rok, potom sa vrátil na pozíciu riaditeľa odboru a v rezorte obrany pracoval do roku 2005. Za vlády Dzurindu dostal Bučka pamätnú medailu ministerstva obrany III., II., a dokonca aj I. stupňa.

Nie preto celkom sedia slová súčasného ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý povedal, že nebohý skončil vo VSS po príchode Dzurindu: „S príchodom Mikuláša Dzurindu a nového vetra zahraničnej a bezpečnostnej politiky ukončil pán Bučka svoje pôsobenie vo vojenskom spravodajstve. Od tohto momentu neparticipoval na činnosti vojenského spravodajstva vôbec, ale evidovali sme z rôznych informácií, že sa pohybuje v blízkosti skupiny okolo pána Jahnátka a pána Bödöra.“

S Jahnátkom a Širokým sa Bučkove cesty opäť spojili v roku 2008, kedy nebohí pracoval ako vedúci služobného úradu na ministerstve hospodárstva. Rezortu vtedy šéfoval práve Jahnátek. Bučka mal na ministerstve rozhodovať aj o verejnom obstarávaní. Vraj odklepol zákazku za 60 miliónov korún (1,8 milióna eur) Širokého firme. Jahnátek sa so Širokým poznajú z čias, kedy boli spoločne členmi predstavenstva Plastiky.

Bučkove meno sa už ale dlhé roky na verejnosti neobjavovalo, až do smutnej udalosti, kedy ho našiel náhodný chodec mŕtveho v kameňolome pri bratislavskom Devíne. Vzhľadom na to, že bol nájdený obesený a zároveň mal zviazané ruky je v tejto veci vážne podozrenie, že bol zavraždený. „Vec je v dozore Úradu špeciálnej prokuratúry, keďže trestné stíhanie je vedené pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy,“ povedal špeciálny prokurátor Lipšic. TV Markíza prišla dokonca s informáciou, že polícia chcela Bučka vypočuť ako svedka v jednej z veľkých káuz,  a to dokonca v súvislosti s Norbertom Bödörom. Údajne ho mali aj hľadať. To ale Lipšic poprel.

V galérii nájdete jeho celý Bučkov profesijný životopis do doby, kedy pracoval v rezorte obrany.