DRUCKER adresoval EXMINISTROVI zdravotníctva OSTRÉ SLOVÁ. TOTO si MYSLÍ o Markovi KRAJČÍM!

V rokoch 2016 až 2018 ste boli ministrom zdravotníctva. Ako by ste stav tohto rezortu zhodnotili dnešnou optikou?

Na ministerstvo som nastúpil v čase, keď panovala obrovská nedôvera. Bolo to krátko po tom, ako sme tu mali štrajky a výpovede sestier. Počas troch dní som mal asi tridsať stretnutí s rôznymi zástupcami od komory lekárov cez odborové združenia či asociácie. Mnohí z nich sa na mňa pozerali ako na človeka, ktorý predtým nebol v rezorte. Dokázali sme to však prelomiť každodenným potvrdzovaním toho, na čom sme sa predtým dohodli. V tom bol hlavný rozdiel.

V čom sa to odlišuje od súčasnej situácie? Je to iba v komunikácii?

Darmo sa budete stretávať a rozprávať, keď nedodržiavate to, na čom ste sa dohodli. Nesmie to byť o tom, že sedíte niekde za stolom, počúvate a odídete každý inými dverami. Je to snaha o hľadanie spoločných riešení. Upokojovanie situácie neznamená, že každý je v tom dialógu spokojný.

Kde sa udiali najväčšie komunikačné chyby bývalej vlády? Čo by ste robili inak?

Bola to absurdnosť za absurdnosťou. Od začiatku som na to upozorňoval a nebol som sám. Stačí si spomenúť len na celoplošné testovanie. Vyženiete 3,7 milióna ľudí do ulíc v mraze a sľúbite im, že idete „poraziť nejakú hnusobu“... V skutočnosti ste iba pyšný a arogantný, že si to nedáte ani vysvetliť, nenecháte si ani poradiť, o čo ide – a potom sa ukáže, že ste vlastne nič nedokázali. Potom porušujete vlastné pravidlá a nedá sa čudovať, že v dôsledku všetkých týchto skutočností došlo k poklesu dôvery v štát, vo vládu a exekutívu. Ako potom môžete od ľudí chcieť, aby vám verili?

Ukazuje sa, že v časoch kríz nemalo Slovensko šťastie na rozhodných a kompetentných lídrov.

Keby to bolo všetko tak, ako to bolo posledných osem rokov pred pandémiou, a na poste premiéra by sedel niekto, kto by vôbec nič nerobil, tak veľa nepokazí, neopraví, ale ani nepomôže. Lenže prišla ťažká situácia, prišla kríza, a my sme na premiérskej stoličke mali len slabých a absolútne neschopných ľudí, ktorí pohŕdali slušnosťou a demokraciou.

Zdá sa, že ani po covide sa naše zdravotníctvo veľmi nezlepšuje. Aj z prieskumov vyplýva, že ho Slováci stále považujú za najväčší problém. Ako by ho mali riešiť?

Prevláda absolútny amaterizmus a neschopnosť. Počas „ministrovania“ Marka Krajčího odišlo z rezortu množstvo odborníkov. Celý Inštitút zdravotnej politiky odtiaľ jednoducho zmizol. Ale prišli ľudia na základe nejakého náboženského vyznania. Som veriaci človek, ale viete, viera je osobná záležitosť, nemôžete si vyberať ľudí z kostola alebo odniekadiaľ a presadzovať ich na ministerstve.

Dlhodobým problémom je financovanie štátnej zdravotnej poisťovne. Štát do nej nalieva sumy v stovkách miliónov eur, no napriek tomu poisťovňa vykazuje rekordné finančné straty. Kde sa tie peniaze strácajú?

Príčin je niekoľko. Samozrejme, reč by mala byť aj o absolútne chabom manažmente, ktorý by mal odstúpiť, ale predovšetkým ide o samotné financovanie zdravotníctva. Je za tím aj neschopnosť a zlomyseľnosť, ktorá z titulu pozície bývalého premiéra Igora Matoviča vo vzťahu k zdravotníctvu zotrváva, možno aj preto, že mu odišiel jeho minister zdravotníctva Marek Krajčí. Určite je to aj preto, že nechce, aby peniaze išli finančnej skupine, ktorá tu má nejaký podiel v zdravotníctve, ale takto sa to nerobí.

Pomerne otvorene sa hovorí o ohrození čerpania prostriedkov z plánu obnovy. Martinskú nemocnicu nechce nikto stavať a o Rázsochách panujú čoraz väčšie pochybnosti.

Je to obrovská hanba Slovenska a zbabraná príležitosť na lepšie zdravotníctvo pre ľudí. My sme vyše rok a pol upozorňovali na termíny, ktoré tam sú.

Čo sa v zdravotníctve musí urobiť ako prvé?

V prvom rade sa musí vytvoriť tým kvalitných schopných ľudí. Tím, že sme sa spojili Dobrú voľbu so stranou Hlas, vytvorili sme najsilnejší tím pre zdravotníctvo. A máme aj program, aby sme zmeny presadili.