Covid UTIEKOL z laboratória a podiel viny nesie aj ZÁPADNÝ SVET, odkázal vedec Jaroslav Flegr

V článku sa dočítate

Už viackrát ste vyslovili domnienku, že covid s najväčšou pravdepodobnosťou utiekol z laboratória. Je to z vášho pohľadu skôr jedna z možností, alebo ste o tom presvedčený?

Povedal by som, že som o tom presvedčený na 99 %. Pokiaľ viem, na svete sú tri laboratóriá, ktoré sa dlhodobo venujú kultivácií koronavírusov získaných z voľnej prírody. A jedno z nich je v čínskom meste Wu-chan, odkiaľ sa začala šíriť epidémia. Predstavte si, aká malá je pravdepodobnosť, že epidémia vypukne prirodzenou cestou práve v jednom z týchto troch miest. Ja by som povedal, že prakticky nulová.

To je jediný dôvod?

Nie, potvrdzujú to aj výsledky môjho výskumného tímu. S kolegami sme ešte v roku 2017 publikovali metódu, ktorá umožňuje rozpoznať, na aký hostiteľský druh bol daný vírus adaptovaný. A hoci bola publikovaná v prestížnom parazitologickom časopise s názvom Parasitology, virológovia o jej existencii zatiaľ veľmi nevedia. Aj vďaka tomu si Číňania stále môžu myslieť, že o laboratórnom pôvode vírusu neexistujú dôkazy.

Pomocou tejto metódy sme podľa môjho názoru celkom jednoznačne preukázali, že väčšina genómu SARS-CoV-2 pochádza z vírusu, ktorý bol adaptovaný na netopiera. Zaujímavé je, že gén pre tvz. spike proteín pochádza z vírusu, ktorý bol už od samého začiatku optimálne adaptovaný na človeka. Ešte podstatnejšie však je, že podľa našich zistení tento spike gén prešiel pred časom krysou, zatiaľ čo ostatné gény vírusu SARS-CoV-2 prešli úplne iným zvieraťom, zvaným tana. Toto je mimoriadne zvláštne, keďže krysa aj tana sú laboratórne zvieratá, ktoré sa mimo iného využívajú na kultiváciu ľudských vírusov.

Aby som to zhrnul: Netvrdím to síce so 100 % istotou, no na základe našich výsledkov som presvedčený, že covid bol skutočne zostavený z dvoch rôznych vírusov v laboratórií. Všetky tieto výsledky sme tento rok publikovali v odbornom časopise Communicative & Integrative Biology.

Prešla vaša metóda nejakou kontrolou zo strany vedeckej komunity?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Prešla vaša metóda nejakou kontrolou zo strany vedeckej komunity?

Bola publikovaná a recenzovaná v spomínanom britskom časopise Parasitology pred piatimi rokmi. No zatiaľ si ju imunológovia zrejme ani nevšimli, nieto ešte aby overili, ako funguje. Toto všetko príde časom. Mimochodom, v auguste sme dokončili ďalšiu štúdiu, ktorej výsledky sa v týchto dňoch chystáme odoslať do tlače. A práve v nej sme podrobili našu metódu praktickej kontrole.

Všetko nasvedčuje tomu, že funguje veľmi dobre. A hoci naša nová štúdia zatiaľ neprešla recenzným riadením, osobne som presvedčený, že už čoskoro pritiahne k našej päť rokov starej metóde pozornosť. Tá sa totiž okrem iného veľmi dobre hodí na vytypovanie imunogénnych peptidov, ktoré možno použiť vo vakcínach.

Netopier, krysa, tana – všetko na pohľad príbuzné zvieratá. Nie je teda logické, že sa koronavírus dobre šíril z jedného druhu zvieraťa na druhé? Nemohlo sa tak stať prírodnou cestou?

Sú chlpaté a majú špicatý ňufák, no to je asi všetko. V skutočnosti to vôbec nie sú príbuzné zvieratá. Napríklad spomínaná tana je viac príbuzná človeku než kryse, hoci uznávam, že svojím výzorom ju môže pripomínať.

Aby som zodpovedal vašu otázku, tak samozrejme. Stať sa môže čokoľvek, no pravdepodobnosť, že nejaký netopierí vírus preskočí na tanu, iný na krysu a potom sa oba stretnú a vymenia si gény pre spike proteín, ktorý je potrebný na to, aby sa netopierí vírus mohol množiť v človeku, je veľmi malá. A pravdepodobnosť, že potom tento vírusový zlepenec nakazí ľudí práve vo Wu-chane, mi pripadá už úplne zanedbateľná.

Spomínali ste, že na svete máme tri laboratóriá podobné tomu vo Wu-chane. Čo všetko sa v nich ukrýva a čo všetko by z nich reálne mohlo ujsť?

Bohužiaľ, všeličo. Mimochodom, osobne by som sa ani tak nebál mimoriadne smrteľných vírusov. Tie na seba rýchlo upozornia a tak sme schopní rýchlo reagovať a zastaviť ich šírenie pomocou karanténnych opatrení.

Naopak, na covide sme videli, že najnebezpečnejšie sú pre nás vírusy, ktoré nie sú až také smrteľné. Bohužiaľ, máme tendenciu ich podceniť a reagujeme neskoro, následkom čoho sa veľmi dobre šíria. To je aj dôvod, prečo na covid umreli viac ako dve desiatky miliónov ľudí.

Ak by som teda bol „superzloduch“ a chcel by som biologickú zbraň, mal by som chcieť mimoriadne smrteľný vírus s veľmi dlhým inkubačným časom...

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Ak by som teda bol „superzloduch“ a chcel by som biologickú zbraň, mal by som chcieť mimoriadne smrteľný vírus s veľmi dlhým inkubačným časom...

O tom radšej ani nehovorte. Ak by prišiel vírus s dlhým inkubačným časom, ktorý najprv potichu, bez príznakov infikuje celú populáciu a následne začne hromadne zabíjať, bola by to tragédia. Taký vírus by skutočne dokázal vyhubiť celé ľudstvo.

Vieme o nejakom úniku nebezpečného vírusu, ktorý spôsobil epidémiu v minulosti?

Pokiaľ viem, už dávnejšie sa v tejto súvislosti hovorilo o úniku mimoriadne virulentného vírusu chrípky. Okrem toho je zdokumentovaných najmenej šesť prípadov, keď sa z laboratórií podarilo utiecť zvlášť nebezpečnému vírusu SARS-1. A to sú iba prípady, o ktorých vieme. Jednoducho únik mikroskopického vírusu neustrážite. Šíri sa doslova ako plyn. Stačí obyčajné prasknutie ochranného skafandra alebo iná drobná nehoda a pracovník laboratória vynesie nákazu von.

Jediná prasklina na skafandri by mohla stáť napríklad za šírením covidu? Vírusová „nálož“, ktorá by sa takto dostala von, by predsa musela byť mikroskopická. Dokázalo by také malé množstvo niekoho skutočne nakaziť?

Dnes už asi nie, pretože veľká časť spoločnosti je imunizovaná, no na začiatku, keď vírus preniká do „imunitne naivnej“ populácie, stačí naozaj veľmi málo.

Napriek tomu hovoríte, že podobný výskum vírusov je dôležitý.

Samotný výskum skutočne dôležitý je a raz nám môže pomôcť zastaviť budúce pandémie či efektívne sa brániť proti biologickým zbraniam. Okrem toho, ak by sa západný svet aj rozhodol od podobných výskumov upustiť, určite by od nich nedali ruky preč Rusko, Severná Kórea atď... Štúdie sú teda potrebné, ale samotný výskum by mal podliehať omnoho prísnejšej kontrole v jednom, max. dvoch špecializovaných laboratóriách. A tie by rozhodne nemali byť umiestnené uprostred veľkomesta a už vôbec nie uprostred čínskeho veľkomesta.

Dovoliť podobný výskum v 12-miliónovom Wu-chane, ktorý sa nachádza v krajne, ktorej politický systém prakticky vylučuje verejnú kontrolu, je jednoducho zločin. Svoj podiel viny však na tom nesie aj západný svet. USA niektoré tamojšie projekty financovali. Napríklad wu-chanskému ústavu poskytovali vedecké granty na štúdium koronavírusov. A samotné laboratórium zas vybudovali Francúzi. V tomto smere sa správame mimoriadne nezodpovedne. O podobný malér sme si koledovali.

Budeme podľa vás v najbližších rokoch svedkami únikov nebezpečných vírusov?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Budeme podľa vás v najbližších rokoch svedkami únikov nebezpečných vírusov?

Nie je otázka či, ale kedy. Je takmer zázrak, že covid prišiel až takto neskoro. Teda v čase, keď sme boli vďaka vede schopní rýchlo vyrobiť diagnostické testy či vakcíny. Ak by prišiel pred desiatimi rokmi, namiesto 20 miliónov by sme tu mali možno 200 miliónov mŕtvych.

Odborníci, ktorí sa stali tvárami pandémie, čelili obrovskému tlaku verejnosti. Dokonca aj vás napadli za bieleho dňa. Ako je to dnes? Je situácia pokojnejšia, alebo sa s agresiou a vyhrážkami stretávate naďalej?

S fyzickou agresiou sa už nestretávam, ale uvedomujem si, že sa to môže stať znova. Čo ma však skutočne desí, je chýbajúca reflexia zo stany oficiálnych orgánov. Dnes už mali dávno propagovať analýzy, ktoré jasne ukazujú, aké nezmyselné boli argumenty antivaxerov a koľko životov vakcíny zachránili. Ak by sme očkovanie nasadili o rok neskôr, mŕtvych by bolo omnoho viac. Bohužiaľ, mnohí ľudia si z pandémie odnášajú nulové poučenie. A ja sa obávam, že ak sa v budúcnosti objaví ďalšia, bude to ako cez kopirák.

Mnohí zaočkovaní sú dnes na pochybách, či vakcína funguje a či to vôbec malo nejaký zmysel. Napriek dvom či trom dávkam sa totiž nakazili rovnako ako tí, ktorí sa zaočkovať nedali. Čo by ste im odkázali?

Že ak by neboli zaočkovaní, možno by už boli po smrti. Alebo v lepšom prípade by možno ešte mesiace či roky bojovali s následkami covidu. Uvedomme si, že pri takomto rýchlom víruse očkovanie proti infekcii nemôže fungovať dlhšie než pár mesiacov.

Hladina protilátok potom zákonite klesá. A do obrany proti vírusu musia nastúpiť pamäťové bunky, ktoré produkujú nové protilátky. Tým to však niekoľko dní trvá. A tak je pochopiteľné, že pri rýchlych vírusoch, akým je covid, nás vakcíny proti nákaze či vypuknutiu choroby neochránia. Ochránia však pred rozvinutím ťažkej choroby, dlhému covidu a tiež pred smrťou.

Počas nášho rozhovoru v roku 2021 ste povedali: „Verím, že jedného dňa príde variant, ktorý bude mimoriadne infekčný a zároveň zhovievavý k svojim hostiteľom, čo by nám pomohlo ukončiť pandémiu.“ Je to tu? Je týmto variantom omikron?

Zdá sa, že áno. A hoci to tak zatiaľ nie je, omikron nás skutočne posúva k tomu, aby sa z covidu stala bežná viróza. Je však dôležité podotknúť, že pre nezaočkovaných a zatiaľ nenakazených je omikron približne rovnako smrteľný, ako bol pôvodný wu-chanský variant. Napriek všetkému sa zdá, že evolúcia vírusu postupuje „správnym“ smerom a to najhoršie už máme za sebou.

Napriek tomu, že covidu je okolo nás pomerne veľa, nemocnice sa zatiaľ hromadne nezapĺňajú. To sa však nedialo počas žiadneho leta. Čo nás teda čaká na jeseň? Nemôže prísť ďalší nebezpečný variant, ktorý nás vráti k lockdownom a rúškam?

Myslím si, že nie, ale záruku vám na to, samozrejme, nedám. Zrejme prídu ďalšie epidemické vlny, ale nie také nebezpečné a smrteľné.

Bude teda mať pri dnešnom premorení, keď sa covidom nakazil už prakticky každý, ešte zmysel preočkovávanie? A ak áno, u koho?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Bude teda mať pri dnešnom premorení, keď sa covidom nakazil už prakticky každý, ešte zmysel preočkovávanie? A ak áno, u koho?

Predovšetkým určite u tých najohrozenejších, teda u ľudí nad 60 rokov, u obéznych a u tých, ktorí trpia inými zdravotnými ťažkosťami. Všetci spomenutí by sa rozhodne zaočkovať mali. Ak sa boja mRNA vakcín, tak nech siahnu po proteínových, akou je napríklad Novavax. Naozaj im to môže zachrániť zdravie a život.

Prof. Krčméry nedávno spomenul, že ak by sme preočkovali povedzme 90 % celkovej ľudskej populácie, covid by sa mohol stať minulosťou. Nebolo by teda efektívnejšie prestať neustále preočkovávať populáciu v bohatých krajinách a ponúknuť vakcíny tým chudobným? Predsa len väčšina špec. variantov pochádzala z krajín tretieho sveta.

Určite by sa tým zachránilo viac životov. Bohužiaľ, stále platí porekadlo „bližšia košeľa než kabát“. A či si to priznáme, alebo nie, životy našich občanov si vždy budeme vážiť viac než životy tých druhých. To, že by sme poskytnutím vakcín rozvojovým krajinám zachránili viac životov, aj to, že by sme sa tým chránili pred novými variantmi, je pravda. Ale niečo také sa vysvetľuje voličom len veľmi ťažko a politicky je to v podstate nepriechodné.

Mnoho ľudí očkovanie zo strachu odmietlo. Máme nejaké dáta o tom, aký percentuálny podiel zaočkovaných sa stretol s výraznejšími zdravotnými problémami po vakcinácií?

Samozrejme, podobných štúdií je veľa. Epidemiológovia a vakcinológovia dnes už majú v tomto jasno a mali by byť schopní tieto dáta novinárom dodať.

Môžete povedať viac? Stretli ste sa s týmito štatistikami?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Môžete povedať viac? Stretli ste sa s týmito štatistikami?

V minulosti áno, no tie aktuálne už príliš nesledujem. Z toho, čo som sledoval v minulosti, viem, že komplikácií po podaní vakcíny bolo neporovnateľne menej než po nakazení vírusom. A to vo všetkých vekových skupinách. Očkovanie sa skrátka vypláca za každých okolností.

Čo lieky proti covidu? Ako dobre fungujú, do akej miery sa na ne možno spoľahnúť a kedy ich začať užívať?

To je otázka skôr na iného odborníka, napríklad na lekára. Pri ochorení ich určite treba nasadiť čím skôr. Najúčinnejším sa zdá liek Paxlovid. Na Slovensku ho už máte a ja dúfam, že sa čím skôr dostane aj do Česka.

Môžu sa na neho spoľahnúť aj nezaočkovaní? A dajú sa tieto lieky užívať i preventívne?

ODPOVEĎ NA TÚTO OTÁZKU NÁJDETE V GALÉRIÍ