Budú Slovákom diktovať, čo majú pozerať a počúvať? Šimkovičová spomína nové kvóty

Od apríla 2016 je pre slovenské rádiá povinnosťou pravidelne denne vysielať určitý percentuálny podiel domácej hudobnej tvorby. Niektorých to potešilo, nešetrilo sa však aj kritikou. Faktom ale je, že platia dodnes a súčasná ministerka kultúry jemne spomína ich možné rozšírenie.

„Kvóty, okolo ktorých bolo toľko kriku, sa ukázali ako veľmi efektívny nástroj na podporu slovenskej umeleckej tvorby. Preto chceme v tejto oblasti pripraviť komplexnejší návrh tak, aby sa v budúcnosti vzťahovali na celý okruh slovenskej kultúrnej umeleckej tvorby,"“ uviedla ministerka v rozhovore pre TASR.

Šimkovičová svoje možné budúce kroky nekonkretizovala, môžeme preto iba špekulovať, či by sa "nové kvóty" vzťahovali aj na iné oblasti umeleckej a kultúrnej tvorby, než hudbu. Na názor sme sa spýtali aj člena výboru pre kultúru a médiá za stranu Smer Dušana Jarjabeka.

Podľa neho budeme ťažko napríklad vo filmovej tvorbe hľadať nejaké slovenské kvóty pokiaľ si ich nešpecifikujeme, čo znamenajú. „Vo filmovej aj televíznej tvorbe sa veľká väčšina diel robí v koprodukciách. Tie majú svoje princípy a sú veľmi jednoduché, pretože sa volajú peniaze. O tých kvótach hovoríme preto, aby sme podporovali slovenských interpretov a aj tých, ktorí z nich majú benefity. Tie má hlavne poslucháč. Preto, lebo veď tá obľúbenosť slovenskej tvorby, môžeme sa o nej baviť aká je taká je, ale pokiaľ ju nebudeme hrať, nebude žiadna.“

Jarjabek tvrdí, že si musíme povedať kritériá, a teda čo to tá pôvodná slovenská tvorba je. „Sú to tvorcovia alebo interpreti alebo aj aj? Chápem ten cieľ, pretože ho určite máme rovnaký, ale musíme sa baviť o podmienkach, ako sa k nemu chceme dopracovať. Kvóty áno, samozrejme, ale bavme sa o podmienkach pôvodnej slovenskej tvorby, čo to vlastne znamená.“

Opačný postoj má opozičný poslanec Tomáš Szalay z klubu Sloboda a solidarita, ktorý s kvótami nesúhlasí. Podľa neho štát kvótami predpisuje ľuďom, čo majú počúvať, čítať, pozerať. „Lebo niektorí politici si myslia, že vedia lepšie, čo je pre ľudí dobré. V čase streamingových služieb však hrozí, že ľudia preladia na Spotify, YouTube či Netflix, kde im nikto nepredpisuje, čo majú počúvať či pozerať. V konečnom dôsledku to uškodí slovenskému mediálnemu trhu.“

V odpovedi pre náš denník dodal, že nové kvóty si vyžiadajú nových úradníkov, ktorí ich budú sledovať a vymáhať. „Kvôli konsolidácii verejných financií vláda skresala rozpočet napr. ombudsmanovi, ale na takýchto byrokratov sa peniaze nájdu,“ uzavrel.

"Nie je čas na zrušenie kvót," zdôraznil v roku 2021 vtedajší člen výboru Roman Foltin (SaS). Argumentoval pandemickou situáciou, ktorá zasiahla aktérov v oblasti kultúry vrátane hudobníkov, pre ktorých by bolo zrušenie kvót pre súkromné rádiá ďalším negatívnym krokom.

„Ministerstvo kultúry vo svojom návrhu neruší kvóty slovenskej hudby. Tie zostanú zachované na verejnoprávnych staniciach, a to vo výške 35% tak ako bolo doteraz. Jednou z ich úloh má byť podľa nás aj podpora domácej hudobnej scény. Štát nemá diktovať komerčným rádiám, čo majú hrať,“ povedala pred rokmi ešte bývalá ministerka kultúry Natália Milanová.