Režisér Steven Spielberg: Jedna filmová scéna ho navždy spojila s nebohým Jurajom Herzom

Narodil sa v roku 1934 v židovskej rodine lekárnika v Kežmarku. Keď vypukla druhá svetová vojna, dali sa všetci formálne pokrstiť evanjelickým farárom a začas žili pokojne. Lenže pol roka pred koncom vojny otca Lea varovali, že rodinu ani tak nič nezachráni. Ušli z mesta, skrývali ich nemeckí sedliaci. Po troch týždňoch dostali správu, že im už nič nehrozí, takže sa vrátili. Hlinkova garda ich však okamžite deportovala do koncentráku v Ravensbrücku.

Rodinu neskôr rozdelili a Juraj zostal až do konca vojny sám v Sachsenhausene. Prežili a po vojne sa stretli v Kežmarku. Režisér vždy smutne hovoril, že to bolo peklo, ale nespomínal na to so zbytočným pátosom. V roku 1985 natočil film Zastihla ma noc, ktorého takmer celý dej sa odohráva v koncentračnom tábore. „Nakrúcali sme dokonca v bývalej plynovej komore, dali sme to do pôvodného stavu. Viacerí ľudia, ktorí tam hrali, to znášali veľmi ťažko, niektorí aj omdlievali,“ priznal režisér.

O desať rokov neskôr odkopíroval Steven Spielberg do svojho Schindlerovho zoznamu Herzovu scénu so ženami mieriacimi do spŕch, ktoré sa boja, že idú do plynovej komory. Najznámejší film Spaľovač mŕtvol natočil v roku 1968 ako hororovú komédiu s neprekonateľným Rudolfom Hrušínským. Herz hovoril, že to je jediný film, ktorý urobil podľa svojich predstáv. Keďže ho však štátna moc pochopila ako narážku na august 1968, zavrela ho do trezora.

Neskôr mu dovolili nakrútiť apolitický film Petrolejové lampy, strhujúci príbeh manželstva dievčaťa z dobrej rodiny (Iva Janžurová) s dôstojníkom, ktorého zabíja syfilis (Petr Čepek). Po ňom prišla Morgiana, o dvoch sestrách, jednej dobrej a druhej zlej, v hlavnej dvojúlohe s Ivou Janžurovou. Dostal zaň cenu Zlatý Hugo v Chicagu, lenže režim mu zakázal ďalšie nakrúcanie – kritikom pripadal film sadomasochistický, morbídny a strašidelný.

Zákaz boli ochotní zrušiť, ak Herz natočí film z prostredia robotníckej triedy. Tak vznikli v roku 1974 Holky z porcelánu. Ani tie sa neobišli bez problémov: pri schvaľovaní mu komisia vynadala, že z robotníčok urobil prostitútky. Lenže návštevnosť filmu bola výborná, takže ho vzali na milosť a smel opäť nakrúcať – ale filmy bezkonfliktné, rozprávky a komédie. Aj to poňal po svojom: nakrútil rozprávku s hororovými prvkami Panna a netvor. Neustále konflikty s cenzúrou a filmy v trezoroch ho v roku 1987 donútili k emigrácii do západného Nemecka. Nakrúcal aj tam, ale žiadne významné veci to už neboli.

Juraj Herz sa nikdy netajil svojimi názormi, aj keď mu to občas uškodilo.

Herz bol dvakrát ženatý, dvakrát sa rozviedol, ale sám neostal. Prvýkrát sa oženil s chemickou inžinierkou, s ktorou mal syna Michala (57). Pri filmovaní rozprávky Galoše šťastia stretol herečku Terezu Pokornú (59). Manželmi boli 24 rokov, majú dcéru Anneliu (29). Rozviedli sa, keď mal režisér takmer 77 rokov, lebo Tereza sa zamilovala do fotografa Karla Zakara. Ostali však priateľmi a Tereza ho zoznámila s herečkou Martinou Hudečkovou (53), s ktorou žil Herz až do smrti.

Režisér bol vďaka svojim deťom aj trojnásobným starým otcom. Syn Michal, ktorý je úspešný reklamný a televízny režisér, obdaroval otca vnukom Jakubom a vnučkou Deborou. Dcéra Annelie, šéfkuchárka, porodila začiatkom vlaňajšieho roka syna Leona.

Problémy mal už s prvým celovečerným filmom Znamenie Raka v roku 1966. Rozpráva okrem iného o lekároch-alkoholikoch, ktorých do funkcií protekčne dosadili komunisti. Hrozilo, že film zakážu, zabránil tomu až doktor Charvát, vplyvný riaditeľ zariadenia, kde sa nakrúcalo. Schvaľovacia komisia však nariadila vystrihnúť väčšinu scén so sexuálnym podtextom.

Vlani na jeseň utrpel mozgovú príhodu, z ktorej sa už nikdy úplne nespamätal. „Jediné riešenie mojej choroby je smrť,“ povedal denníku Aha! režisér, ktorý miloval hrôzu. Musel odrieknuť aj úlohu vo filme Tlmočník, ktorej sa nakoniec ujal Jiří Menzel. Smrť Juraja Herza dostihla 8. apríla. Jeho najbližší rozhodli, že nebude mať verejný pohreb, pochovajú ho len v úzkom rodinnom kruhu.