WOODROCK predefinoval investovanie. Prínos presahuje výnos

Zakladateľ WOODROCKU Jaroslav Paulický a finančný riaditeľ Marian Hreščák považujú greenwashing za pohodlnú, no nefunkčnú skratku. Vyhýbajú sa jej a to aj za cenu, že sa neraz vydávajú po cestách, na ktoré si zatiaľ konkurencia netrúfla. Po cestách smelých ambícií, inovatívnych technológií a doposiaľ neaplikovaných riešení. V ich portfóliu možno nájsť jeden z prvých slovenských obytných komplexov s medzinárodným certifikátom udržateľnosti LEED a podieľali sa aj na výstavbe fotovoltickej elektrárne, ktorá patrí k najmodernejším zdrojom obnoviteľnej energie v Maďarsku.  

To, že inklinujete k prírode, je zrejmé už z názvu firmy. Aký je príbeh mena Woodrock?  

JP: Nie sme žiadni rockeri, ale chceli sme, aby názov vyznel trochu rebelsky, a tak spája dva zdanlivo antagonické prírodné elementy – drevo a skalu. Keď ich strategicky prepojíte, získate solídny stavebný materiál, pretože pevnosť jedného vyvažuje tvárnosť druhého. To je vlastne aj režim, v akom funguje naša firma. Vidieť to na komplementárnosti našich expertíz či na vyvažovaní finančnej ziskovosti a nefinančného prínosu každého z našich projektov.  

Firmu ste zakladali dvaja. Kto je tým flexibilným, tvárnym „drevom“ a kto konzervatívnejšou, pragmatickejšou „skalou“ v tíme?  

MH: Jaro bol vždy vizionár a ja som ten, kto jeho inovatívne myšlienky, nezriedka predbiehajúce dobu, uzemňuje do kalkulovateľnej súčasnej reality.  

JP: S Marianom nás okrem firmy spája vyše 40 rokov priateľstva, vieme, čo si ten druhý myslí, aj bez slov. Sme osobnostne veľmi rozdielni a vnímam to ako veľkú výhodu, ktorá v kombinácii s absolútnou vzájomnou dôverou ženie firmu vpred. Presne ako ten kontrast naznačený v našom mene aj naše povahy sa perfektne vyvažujú a dopĺňajú. Na to, aby bola firma úspešná, nestačí mať odvahu púšťať sa do prelomových vecí. Treba mať aj rozvahu robiť ich tak, aby vás biznisovo nezlomili.    

„Better by nature“, čo je vaše krédo, možno interpretovať ako „prirodzene lepší“, ale aj „lepší vďaka prírode“. V čom vás príroda posúva dopredu?

MH: Zvyknem hovorievať, že vo vzťahu človek – príroda nie sme rovnocenným partnerom. Prírodu bytostne potrebujeme, ona nás nie. Neničiť ju svojou, hoci aj neuvedomele nevhodnou, činnosťou a chrániť ju preto nie je iba vec princípu, ale priam darvinizmu.  

JP: Považujem prírodu za bezkonkurenčne najlepšieho dizajnéra a inžiniera. Väčšina inovácií, ktoré využívame v projektoch, vychádza z technológií imitujúcich prírodu. Táto povolená inšpirácia nás významne posúva dopredu.

Čo považujete za svoj najväčší úspech z hľadiska praktického aplikovania princípov udržateľného stavebníctva?   

MH: Spravovať investičnú skupinu a žiť z minulých úspechov je oxymoron. V našej brandži platí, že zastaviť sa znamená zaostať, preto to, čo sa podarilo, okamžite proaktívne využívame ako prípadové štúdie pri nastavovaní štandardov pre budúce projekty.  

Míľnikom bolo pre nás získanie LEED certifikátu, v čom sme boli medzi prvými na Slovensku. Pre doplnenie kontextu, certifikačný proces je mimoriadne striktný, posudzuje až 8 kategórií udržateľnosti a k dnešnému dňu je budov s takouto certifikáciou menej ako 200 000 po celom svete. Jeden z iba dvoch LEED certifikovaných rezidenčných projektov na Slovensku je „náš“ GreenBay v Trenčíne.

Veľmi nás teší, že našu expertízu zúročujú aj zahraniční partneri. Z udržateľných projektov realizovaných mimo Slovenska si určite zaslúži zmienku vybudovanie fotovoltickej elektrárne neďaleko mesta Monor. Ide o projekt národného významu, keďže ide o jeden z najmodernejších zdrojov obnoviteľnej energie v celom Maďarsku. Pre nás ako firmu je to ďalší úspešný príklad prepojenia komerčného profitu s nekomerčným prínosom, čo je cieľ, ktorý máme dlhodobo na zreteli.    

Ako investičná skupina sa orientujete na tzv. impact investing, investovanie s pozitívnym dosahom. Môžete nám priblížiť, čo presne to znamená?  

JP: V súčasnosti, keď sa implementácia princípov ESG dotýka aj firiem, ktoré doteraz udržateľnosť neriešili, sa táto naša definícia môže javiť ako niečo banálne. No ide nám o viac než jednorozmerné napĺňanie obchodných cieľov v súlade s ESG nariadeniami Európskej únie. Investovanie s pozitívnym dosahom má pre nás širší, osobný rozmer.  

Už v začiatkoch firmy sme si povedali, že budeme investovať výlučne do projektov, ktorým veríme. A veríme projektom, v ktorých vidíme „3P“ – potenciál pre ľudí, pre planétu a pre prosperitu. Sme investori, netvárime sa, že to nerobíme pre peniaze. Zároveň to nerobíme len pre peniaze. Chceme po sebe zanechať viditeľne kultivovanejší, k lepšiemu transformovaný priestor. Zem nie je nafukovacia a bolo by od nás vrcholne nezodpovedné ďalej ju zahlcovať ľudskou činnosťou, ktorá nijako nezvyšuje kvalitu života okolitých komunít a, naopak, zhoršuje kvalitu životného prostredia.  

S osvetou trvalo udržateľných riešení stúpa aj riziko tzv. greenwashingu. V oblasti stavebníctva, kde ide o rozsahovo veľké zásahy do prostredia, je verejnosťou obzvlášť citlivo vnímané, ak sú „zelené“ riešenia prezentované len na papieri. Aký je váš postoj k environmentálnej uvedomelosti a čo robíte pre to, aby ste tú „zelenú“ vedeli z deklarovaných záväzkov preniesť aj do realizovaných riešení?  

MH: Podnikáme v oblasti, kde sa koncový zákazník nedá oklamať, a ak áno, tak len dočasne, pretože výsledok našej práce je vidieť. Ak nedodáme, čo sme sľúbili a upustíme od hodnotových princípov, vyjde nás to draho. Byť environmentálne uvedomelý nám teda dáva nielen ideologický, ale aj ekonomický zmysel.  

JP: Greenwashing sa javí ako pohodlná skratka, ale v skutočnosti je to pre biznis slepá ulička. Vnímam tiež, že ľudia sú dnes informačne vyzretejší a viac sa zaujímajú o urbanistické témy. Doba, keď ste sa ľuďom zapáčili pekne nakresleným projektom, kde však zeleň ostala len prísľubom na papieri, je, našťastie, preč. Hovorím našťastie, pretože je správne, keď tlakom verejnosti stúpajú nároky na plnenie environmentálnych záväzkov firiem.   

Vaše ostatné projekty presahujú do urbanizmu. Čo je ale zaujímavé, nenasledujete jeden konkrétny trend, ako to býva pri konkurenčných projektoch. Prečo? A čo pre vás znamená „kvalitný urbanizmus“?  

MH: Angažovať sa v oblasti realitného developmentu a nezaujímať sa o urbanizmus sa nedá, čo si s každým novým projektom uvedomujeme čoraz viac. Doposiaľ najkomplexnejším uchopením urbanistickej témy je pre nás pripravovaná štvrť Slnečný vrch v Devínskej Novej Vsi, projekt, ktorý voláme dobré susedstvo na okraji mesta.  

JP: Skutočne je to tak, že namiesto osvojenia si jedného urbanistického trendu sme zvolili iný prístup. Sledovali sme a stále sledujeme svetové trendy urbanizmu. Tie konfrontujeme s reálnymi životnými potrebami ľudí v danej lokalite, pretože chváliť sa, že prinesieme Kodaň či Hamburg do Bratislavy, je podobne samoúčelné, ako vysadiť v lužných lesoch palmový háj...  

MH: Kvalitný urbanizmus nie je o napodobňovaní riešení, ktoré fungujú inde. Skôr o ich citlivej úprave a adaptovaní. Plánujeme rezidenčné susedstvo, v ktorom sa prelína developerské know-how, praxou testované urbanistické riešenia a miestny genius loci. Kvalitný urbanizmus teda vidíme vo vytváraní nového celku, ktorý funguje na spájaní starých princípov a prináša reálny osoh reálnym rezidentom.  

Ste na trhu už pätnásty rok. Za ten čas eskalovali výzvy ako klimatická zmena či geopolitickými faktormi akcelerovaná inflácia. Ako si udržiavate „chladnú“ hlavu v „horúcich“ časoch?  

JP: Ak by som chcel pokojnejšiu kariéru, urobil by som si ju zo svojho koníčka a stal sa profesionálnym horolezcom. Myslím, že zdolávanie hory je jednoduchšie ako zdolávanie biznis výziev, lebo príroda vás nepodrazí, pokiaľ k nej pristupujete s rešpektom a pokorou (smiech). Ale vážne, rovnakým pravidlom ako na horách sa riadim v práci. Bez kompromisov.  

V našej brandži je budovanie pevných vzťahov nemenej dôležité ako budovanie rezidenčných projektov a fakt, že aj v turbulentných ekonomických časoch ideme hore, nás len usvedčuje, že ľudskosť a slušnosť bez statusovej masky finančných žralokov je najoverenejšia biznis stratégia.  

MH: Nemyslím si, že to v začiatkoch firmy bolo oveľa ľahšie vzhľadom na dozvuky globálnej finančnej krízy... Pravdou je, že odvetvie sa rapídne transformuje a bude sa meniť s nami aj bez nás. V akokoľvek náročnej situácii pomáha zachovať si pragmatizmus s istou dávkou stoicizmu. Oboje v čase voľna trénujem na golfovom greene.   

Čo považujete za najvýpovednejšie meradlo úspechu? Niečo, čo vás pri bilancovaní práce utvrdí, že „áno, toto sa nám podarilo“?  

JP: To je jednoduché, čas. Môžeme si byť akokoľvek istí prospešnosťou svojho zámeru, môžeme sa pochváliť výsledkami vo výročnej správe a na kancelársky stôl si položiť ďalšiu prestížnu trofej od odbornej poroty. Ale tým najprísnejším a jediným objektívnym porotcom našej práce je čas.  

Pri ohliadnutí sa za projektmi ako trenčiansky GreenBay pociťujeme hrdosť, že sme vytvorili niečo, čo pomohlo nastoliť trend v celej našej brandži. Byť medzi prvými nie je len o uspokojení ega, ale aj o altruistickej radosti, že svojou činnosťou motivujete konkurenciu – aha, nie je to nemožné, dá sa to!