Julo Satinský: Pred smrťou pil čaj z Peru za tisíc dolárov

Julo Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave. Po maturite na strednej pedagogickej škole vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení. Svoju kariéru v Československej televízii začínal ako dramaturg. Od roku 1959 spolu s Milanom Lasicom vystupovali ako komická dvojica v autorských reláciách. Účinkovali v bratislavskej Tatra revue a neskôr v Divadle na korze. Koncom 60. rokov normalizačná štátna moc znemožnila Satinskému pôsobenie na Slovensku, preto v rokoch 1971-1972 spolu s Lasicom vystupovali v kabarete Večerní Brno na Morave. Neskôr účinkovali v spevohre Novej scény v Bratislave, od roku 1978 aj v jej činohre. V roku 1982 prešiel Július Satinský do novozaloženého divadla Štúdio L+S. Originálna dvojica Lasica a Satinský prezentovala na javisku inteligentný humor založený na mnohoznačnej hre so slovom. Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa profesijné záujmy Satinského a Lasicu čiastočne rozdelili. Satinský sa okrem herectva venoval aj vlastnej literárnej činnosti, publicistike a tvorbe pre deti. Bol aktívnym prispievateľom do viacerých novín a časopisov a autorom úspešných knižných titulov ako Chlapci z Dunajskej ulice, Polstoročie s Bratislavou alebo Čučoriedkareň.

Július Satinský († 61). Takto si ho budeme navždy pamätať.

Zdroj: profimedia

Detským čitateľom venoval vtipnú rozprávkovú knižku Rozprávky uja Klobásu (1996). Neskôr vyšli knihy spomienok na populárneho umelca s názvom Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr (2003) a Bledomodrý svet (2004). V 2007 vyšlo dielo Listy z onoho sveta, súbor fiktívnych a ďalších listov či fejtónov z pera Jula Satinského. Jeho herecký talent vynikol v množstve divadelných postáv v hrách domácich i svetových dramatikov, v desiatkach televíznych inscenácií a filmov. Z jeho bohatej filmografie možno spomenúť Slávnosť v botanickej záhrade (1969), Nekonečná – nevystupovat (1978), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), S tebou mě baví svět (1982), Tři veteráni (1983), Vesničko má středisková (1986), Utekajme, už ide! (1986), Vážení přátelé, ano (1989), Orbis Pictus (1997) alebo Kruté radosti (2002). V 60. až 90. rokoch 20. storočia bol vyhľadávaným autorom alebo spoluautorom množstva scénok, dialógov i celovečerných programov, napríklad Večery pre dvoch (1964), Dvaja v lunaparku (1966) alebo Ktosi je za dverami (1978), v ktorých aj vystupoval.

Legendárna dvojica Milan Lasica a Július Satinský.

Zdroj: Anton Šmotlák

Posledných šesť rokov svojho života účinkoval v televíznej talkshow s Milanom Lasicom Všetci sú za dverami. Július Satinský si život užíval plnými dúškami. V ďalšom rozlete ho stopla rakovina hrubého čreva. S ťažkou chorobou sa však pasoval statočne. „Aj za to má môj obdiv. To, ako znášal priebeh svojej choroby a nedal ju na sebe poznať,“ povedal nám dávnejšie Milan Lasica. „Vybavuje sa mi denne. V určitých situáciách dokonca počujem, čo by povedal alebo ako by sa zachoval a vždy sa nahlas rozosmejem, aj keď sedím sám v kaviarni,“ dodal Lasica. Rakovina postihla najprv Julovho brata. Herec mu veľmi pomáhal, chodil s ním po lekároch až raz, keď s ním bol u známeho urológa, sa dal náhodne vyšetriť aj on. A tam mu lekár oznámil tú najhoršiu správu... Brat sa nakoniec z rakoviny vyliečil, Julo svoj boj prehral. „Julo mi volal každé ráno o deviatej, každučký deň. Vždy sme si povedali, kto má aké problémy. Stále som mu hovoril: Keď som sa z toho dostal ja, tak určite sa aj ty z toho dostaneš. Neexistuje, že nie. Nemusíš mať obavy. Lenže darmo... V nemocnici na Klenovej mu dokonca chceli urobiť unikátnu operáciu, pri ktorej zavedú chemoterapiu rovno do pečene. Ale povedali, že to môže aj nemusí vyjsť a veľa by si vytrpel. Nedal si to urobiť. Jeho žena Vierka chcela vyskúšať všetky možnosti. Objednala nejaký čaj z Peru, tuším tisíc dolárov to stálo. Vyzeral ako blato, Julo to pil, ale už bolo asi neskoro. Pár dní pred smrťou som bol u nich, posedeli sme, Vierka nás nechala samých, doniesla mu ten čaj z Peru... Vtedy som ho videl naposledy," povedal ešte v roku 2006 pre aktuality jeho brat Vojtech. Nezabudnuteľný umelec zomrel 29. decembra 2002. A ako k životu pristupoval samotný Julo? „Zemeguľa si tíško letí vesmírom a my posielame taxikárov po vodku. Život je krásny, a tak si ho chcem aj zapamätať.“