Julo Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v&nbsp;Bratislave. Po&nbsp;maturite na&nbsp;strednej pedagogickej škole vyštudoval dramaturgiu na&nbsp;Vysokej škole múzických umení. Svoju kariéru v&nbsp;Československej televízii začínal ako dramaturg. Od&nbsp;roku 1959 spolu s&nbsp;Milanom Lasicom vystupovali ako komická dvojica v&nbsp;autorských reláciách. Účinkovali v&nbsp;bratislavskej Tatra revue a&nbsp;neskôr v&nbsp;Divadle na&nbsp;korze. Koncom 60. rokov normalizačná štátna moc znemožnila Satinskému pôsobenie na&nbsp;Slovensku, preto v&nbsp;rokoch&nbsp;1971-1972&nbsp;spolu s&nbsp;Lasicom vystupovali v&nbsp;kabarete Večerní Brno na&nbsp;Morave. Neskôr účinkovali v&nbsp;spevohre Novej scény v&nbsp;Bratislave, od&nbsp;roku 1978 aj v&nbsp;jej činohre. V&nbsp;roku 1982 prešiel Július Satinský do&nbsp;novozaloženého divadla Štúdio L+S. Originálna dvojica Lasica a&nbsp;Satinský prezentovala na&nbsp;javisku inteligentný humor založený na&nbsp;mnohoznačnej hre so slovom. Po&nbsp;nežnej revolúcii v&nbsp;roku 1989 sa profesijné záujmy Satinského a&nbsp;Lasicu čiastočne rozdelili. Satinský sa okrem herectva venoval aj vlastnej literárnej činnosti, publicistike a&nbsp;tvorbe pre deti. Bol aktívnym prispievateľom do&nbsp;viacerých novín a&nbsp;časopisov a&nbsp;autorom úspešných knižných titulov ako Chlapci z&nbsp;Dunajskej ulice, Polstoročie s&nbsp;Bratislavou alebo Čučoriedkareň.

Detským čitateľom venoval vtipnú rozprávkovú knižku Rozprávky uja Klobásu (1996). Neskôr vyšli knihy spomienok na&nbsp;populárneho umelca s&nbsp;názvom Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr (2003) a&nbsp;Bledomodrý svet (2004). V&nbsp;2007 vyšlo dielo Listy z&nbsp;onoho sveta, súbor fiktívnych a&nbsp;ďalších listov či fejtónov z&nbsp;pera Jula Satinského. Jeho herecký talent vynikol v&nbsp;množstve divadelných postáv v&nbsp;hrách domácich i&nbsp;svetových dramatikov, v&nbsp;desiatkach televíznych inscenácií a&nbsp;filmov.&nbsp;Z&nbsp;jeho bohatej filmografie možno spomenúť Slávnosť v&nbsp;botanickej záhrade (1969), Nekonečná – nevystupovat (1978), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), S&nbsp;tebou mě baví svět (1982), Tři veteráni (1983), Vesničko má středisková (1986), Utekajme, už ide! (1986), Vážení přátelé, ano (1989), Orbis Pictus (1997) alebo Kruté radosti (2002). V&nbsp;60. až 90. rokoch 20. storočia bol vyhľadávaným autorom alebo spoluautorom množstva scénok, dialógov i&nbsp;celovečerných programov, napríklad Večery pre dvoch (1964), Dvaja v&nbsp;lunaparku (1966) alebo Ktosi je za&nbsp;dverami (1978), v&nbsp;ktorých aj vystupoval.

Posledných šesť rokov svojho života účinkoval v televíznej talkshow s Milanom Lasicom Všetci sú za dverami. Július Satinský si život užíval plnými dúškami. V&nbsp;ďalšom rozlete ho stopla rakovina hrubého čreva. S&nbsp;ťažkou chorobou sa však pasoval statočne. „Aj za&nbsp;to má môj obdiv. To, ako znášal priebeh svojej choroby a&nbsp;nedal ju na&nbsp;sebe poznať,“ povedal nám dávnejšie Milan Lasica. „Vybavuje sa mi denne. V&nbsp;určitých situáciách dokonca počujem, čo by povedal alebo ako by sa zachoval a&nbsp;vždy sa nahlas rozosmejem, aj keď sedím sám v&nbsp;kaviarni,“ dodal Lasica. Rakovina postihla najprv Julovho brata. Herec mu veľmi pomáhal, chodil s&nbsp;ním po&nbsp;lekároch až raz, keď s&nbsp;ním bol u&nbsp;známeho urológa, sa dal náhodne vyšetriť aj on. A&nbsp;tam mu lekár oznámil tú najhoršiu správu... Brat sa nakoniec z&nbsp;rakoviny vyliečil, Julo svoj boj prehral. „Julo mi volal každé ráno o&nbsp;deviatej, každučký deň. Vždy sme si povedali, kto má aké problémy. Stále som mu hovoril: Keď som sa z&nbsp;toho dostal ja, tak určite sa aj ty z&nbsp;toho dostaneš. Neexistuje, že nie. Nemusíš mať obavy. Lenže darmo... V&nbsp;nemocnici na&nbsp;Klenovej mu dokonca chceli urobiť unikátnu operáciu, pri ktorej zavedú chemoterapiu rovno do&nbsp;pečene. Ale povedali, že to môže aj nemusí vyjsť a&nbsp;veľa by si vytrpel. Nedal si to urobiť. Jeho žena Vierka chcela vyskúšať všetky možnosti. Objednala nejaký čaj z&nbsp;Peru, tuším tisíc dolárov to stálo. Vyzeral ako blato, Julo to pil, ale už bolo asi neskoro. Pár dní pred smrťou som bol u&nbsp;nich, posedeli sme, Vierka nás nechala samých, doniesla mu ten čaj z&nbsp;Peru... Vtedy som ho videl naposledy," povedal ešte v&nbsp;roku 2006 pre aktuality jeho brat Vojtech. Nezabudnuteľný umelec zomrel 29. decembra 2002. A&nbsp;ako k&nbsp;životu pristupoval samotný Julo? „Zemeguľa si tíško letí vesmírom a&nbsp;my posielame taxikárov po&nbsp;vodku. Život je krásny, a&nbsp;tak si ho chcem aj zapamätať.“

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/trpke-osudy-hercov-milovany-julo-satinsky-61-pred-smrtou-pil-caj-peru-tisic-dolarov/2" target="_blank" rel="noopener">FOTKY ZO ŽIVOTA SATINSKÉHO V NAŠEJ GALÉRII</a>

Zaspomínate si na tohto výnimočného človeka filmom „S&nbsp;tebou mě baví svět“ aj tento rok? Napíšte nám do komentárov...

TRPKÉ OSUDY HERCOV: Milovaný Julo Satinský († 61): Pred smrťou pil čaj z Peru za tisíc dolárov