NOVÉ FOTKY Adely Vinczeovej s jej malým synčekom: AHA, kde sme ich stretli! Ten je rozkošný

To, že manželia Vinczeovci majú v opatere dieťatko, sa nám podarilo odhaliť začiatkom januára 2023. Takmer po troch rokoch, odkedy požiadali o adopciu, mali konečne doma chlapčeka v tzv. dočasnej starostlivosti. Ich adopčný proces však ani takmer po roku ešte stále nie je na konci. „Ešte to niekoľko mesiacov potrvá a proces bude uzavretý až v roku 2024,” povedala nám najnovšie Adela, ktorá si s Viktorom úlohu rodičov mimoriadne užívajú a bez svojho pokladu si už zrejme svoj život nevedia predstaviť. A keďže moderátorka sa už dokáže naplno vcítiť do roly rodiča, stala sa aj tvárou záslužnej akcie.

„Bola som ambasádorkou dňa otvorených dverí organizácie Jeden rodič. Robia záslužnú prácu, lebo na Slovensku je veľmi veľa jednorodičov a je zaujímavé, že naši politici sa stále oháňajú tým, že treba podporiť rodinu, ale myslia si, že sa to urobí finančným príspevkom. No veci treba riešiť systematicky. Mnohé slovenské rodiny sa dostávajú do krízy, lebo ľudia nevedia robiť so svojím duševným zdravím, nevedia pristúpiť k výchove, majú prevzaté nesprávne návyky, potom sa im začnú rozpadať vzťahy atď... Sú možnosti, aby sa rodiny nerozpadali. A to je starostlivosť pre rodinu, aby nebolo veľa jednorodičov,” prezradila nám Vinczeová. Ako im to so synčekom ide?

„Momentálne som s ním viac ja ako Viktor. Viktor je viac zaneprázdnený. Plnohodnotnosť spočíva v tom, že na Viktora sa môžem spoľahnúť. Nemusím sa báť, že nedostane jesť alebo niečo nebude vedieť urobiť. Vo výchove sme zjednotení,” hovorí Adela a zdôrazňuje: „Ľudia výchovu detí trochu podceňujú, robia sa skúšky na vodičák, ale na to, aby niekto mal dieťa, sa nerobí nič. A potom vyrastá veľmi veľa zmätených ľudí a téma duševného zdravia je vypuklá.”

Čo sa však týka ich výchovy, zatiaľ nerobia žiadne extrémy. „Je ešte malý. Tam sa ešte úplne nedá hovoriť o výchove. Je to také sprevádzanie každodennosťou. A nechcem mudrovať, ako to budeme zvládať, ale rozhodne si nemyslím, že stačí k tomu pristupovať len pocitovo. Naše pocity môžu vychádzať z veľmi zlých návykov, zo zmätočných vzorcov, zo zlých príkladov z toho, čo sme my navnímali od našich rodičov. Generačne sa prenášajú chyby vo výchove a máme pocit, že to je pocitové, čo robíme, ale je to často len zautomatizovaný zvyk odovzdávania niečoho, čo by sa už nemuselo,” zamýšľa sa.

Prečítajte si tiež: