Kto bude pykať za smrť Heribana? Záchranárka odhalila správnu diagnózu, lekár ho poslal domov

Dano Heriban netušil, že je to s ním poriadne vážne. Ešte v pondelok ráno bol v RTVS, kde sa stretol s kolegom a kamarátom Matejom Landlom a následne sa autom vybral do Prahy, kde natáčal nový seriál pre VOYO s názvom Metóda Markovič: Hojer. „Veľké bolesti chrbta sa mu začali na pľaci. Pripisoval to však niekoľkohodinovej ceste autom do Prahy. Postupne sa však bolesť zhoršovala, aj preto Dano poprosil známeho zo štábu, aby po natáčaní auto do Bratislavy už šoféroval on. Cestou, v nočných hodinách, sa bolesti natoľko zhoršili, že sa rozhodli ísť okamžite v utorok v skorých ranných hodinách rovno na Kramáre. Nedošli ani na urgentný príjem a pár metrov pred nemocnicou už museli zavolať záchranku,” povedal nám dobre informovaný zdroj. Podľa ďalších informácií bola pri ňom rýchla záchranná služba do pár minút. Už vtedy mala záchranárka z prvotných vyšetrení vyzistiť, ako nám napísal náš zdroj, že môže ísť o disekciu aorty. Všetko mala spísať do správy a odovzdať službukonajúcemu lekárovi na urgente. Ten mu mal spraviť viacero vyšetrení, ako EKG či sono, no nič závažné nenašiel. Aj preto ho v nemocnici nehospitalizovali a poslali ho domov.

Ako sme sa ďalej dozvedeli od nášho zdroja, ešte v priebehu dňa (v utorok) mal absolvovať pracovné stretnutie s ľuďmi zo známej digitálnej televízie, pre ktorú robil reklamu. A večer si dohadoval ďalšie pracovné povinnosti. ,,Ešte v utorok podvečer sme si písali a riešili úpravu textu ku koncertu v bratislavskom klube Pod lampou. Mala to byť generálka na festival Dotyky a spojenia a ďalšie vystúpenia," povedal Denníku N jeho manažér Tomáš Kršňák, ktorý netušil, že spolu komunikujú naposledy. V stredu ráno bola totiž k Danovi opäť privolaná záchranka, žiaľ, záchranári mu už pomôcť nedokázali.

Podľa informácií denníka SME bolo už Heribanovo telo na pitve, pričom príčinou jeho skonu bola akútna disekcia aorty. Ide o náhle natrhnutie hlavnej tepny ľudského tela. Ide o tepnu, ktorá vychádza zo srdca a zásobuje krvou celý organizmus. Slovensko sa môže už zakrátko dozvedieť, či bola hercovi Danielovi Heribanovi poskytnutá správna zdravotná starostlivosť, keď sa v utorok sťažoval na bratislavskom urgente na bolesti chrbta. Prešetriť zdravotnú starostlivosť môže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) aj z vlastnej iniciatívy. Z jeho reakcie vyplýva, že túto možnosť zvažuje.

Podľa všetkých doterajších informácií, Dano Heriban začal mať typické príznaky disekcie aorty. Tie mala vyhodnotiť už v utorok v skorých ranných hodinách aj záchranárka, keďže okrem neznesiteľných bolestí chrbta mal aj rozdielne výšky tlaku v rukách. Namiesto operačného stola ho však neskôr lekár poslal domov. Čo na to hovorí kardiochirurg Viliam Fischer?

Hoci záchranárka mala do správy napísať, že má podozrenie na disekciu aorty, lekár po vyšetreniach nevidel dôvod na hospitalizáciu. Mali mu pritom robiť všetky štandardné vyšetrenia ako sono a EKG. Naozaj je možné, že na sono lekár nemusel vidieť, že ide o disekciu aorty? „Na sono to nemusí byť vidieť, ale ak mala záchranárka na to podozrenie a nebol pulz na jednej ruke, tak mal ísť okamžite do nášho ústavu – do Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb,” povedal nám prof. MUDr. Viliam Fischer.

„Je to nezvyklé v takomto veku, ale, žiaľ, ako pri infarktoch vidím štyridsiatnikov, tak sa ukazuje, že aj táto diagnóza môže postihnúť i mladšie ročníky. Je to pôvodne aneuryzma, disekcia je roztrhnutie jedného z dvoch vrstiev aorty a tam vznikne výduť – aneuryzma. To sa dá v tejto fáze, samozrejme, ešte operovať. Pokiaľ nepraskne. Keby to lekár odhalil v to utorkové ráno, ťažko povedať, na koľko percent by ho mohli zachrániť. Viete, aneuryzma, ja som v mnohých mojich prednáškach hovoril o tom, že operácia aneuryzmy aorty je technicky aj takticky náročnejšia ako transplatnácia srdca. To je jedna z najťažších operácií a závisí od lokálneho nálezu, ale šanca tam, samozrejme, je. A relatívne dobrá, keď sa takýto pacient dostane rýchlo na operačný stôl,” dodal kardiochirug Fischer.

O disekcii aorty, príčinách a diagnostike sa vyjadroval v apríli aj MUDr. Michal Vilímovský, ktorého špecializáciou sú rádiológia a zobrazovacie metódy. „Bolesť sa môže vyznačovať viacerými vlastnosťami. Ak sa lokalizuje v oblasti chrbta medzi lopatkami, pravdepodobne ide o poškodený oblúk srdcovnice - arcus aortae. Vtedy sa bolesť šíri smerom ku krku alebo naopak až k nohám, pozdĺž bedrovej chrbtice. V niektorých prípadoch sa stáva, že sa intenzita bolesti zmierni alebo úplne ustúpi. Čo môže byť jeden z dôvodov prehliadnutia disekcie. Preto je nutné pri prvotných ťažkostiach myslieť i na tento život ohrozujúci stav. Pri výskyte akútnych problémov, ktoré značia disekciu, má diagnostika veľmi dôležitú úlohu. Pretože riziko závažných komplikácií a smrti stúpa každou hodinou. Hodnotí sa klinický obraz, čiže to, ako prebiehajú ťažkosti, kedy a ako sa začali. Plus fyzikálne vyšetrenie a hodnotenie životných funkcií, ako je krvný tlak, pulz, dýchanie a ostatné. Dopĺňa sa laboratórne vyšetrenie krvi. Ďalej EKG – odlíšenie AKS, akútneho koronárneho syndrómu, infarktu srdca. Dôležitú úlohu majú zobrazovacie metódy. RTG, CT a ultrazvukové vyšetrenie srdca. Ezofageálne sonografické vyšetrenie srdca (ezofageálne ECHO). Pri tomto vyšetrení lekári vyšetrujú srdce a aortu cez pažerák pomocou ultrazvuku. Toto vyšetrenie je presnejšie ako transtorakálna echokardiografia (vyšetrenie srdca ultrazvukom zvonku cez hrudnú stenu) a je tiež spoľahlivejšie pri diagnostike disekcie aorty, hoci niekedy sa tento problém dá diagnostikovať aj transtorakálnou echokardiografiou. Pri podozrení na disekciu aorty zohráva zásadnú úlohu aj CT vyšetrenie. Týmto vyšetrením možno s veľkou mierou istoty zistiť disekciu a odlíšiť ju od iných akútnych aortálnych syndrómov.”

Ako sa postupuje, keď lekár zistí disekciu aorty? Spočíva najmä v urgentnej operácii a implantácii stentgraftu, čo je vlastne výstuha, ktorá preklenie trhlinu v stene aorty, prípadne vo výmene poškodenej aortálnej chlopne.
Disekcia aorty je pomerne zriedkavé ochorenie, ktoré najčastejšie postihuje mužov vo veku 60 až 70 rokov. Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko disekcie aorty, patria okrem iného: vysoký krvný tlak, ateroskleróza, oslabená stena tepny (napríklad výduť alebo aneuryzma), vrodené chyby aortálnej chlopne, vrodené chyby aorty. K disekcii aorty môže dôjsť aj v dôsledku úrazu, napríklad po páde z výšky alebo autonehode (náraz hrudníka do volantu).