Dara, do Bratislavy ste opäť zavítali kvôli novému seriálu Sľub, ku ktorému ste naspievali pesničku. Čo to pre vás znamená?
– Česť a príjemný záväzok, lebo je to jeden zo snov, keď si spevák želá, že niečo jeho je navždy spojené s príbehom. V tomto prípade ide o seriál. Dúfam, že pesnička bude ľudí baviť aj pri 150. diele (úsmev). Že jej nebudú mať dosť. Naozaj ma to veľmi potešilo. Človek k tomu musí pristúpiť zodpovedne práve preto, že nejde o jednorazovku, ale že divák s tým bude žiť. Mám pocit, že sa zišli dobré energie, veľa talentu a vo výsledku naozaj zaujímavá pesnička.

Seriál Sľub je z 80. rokov, keď ste začali byť známa ako Darinka Rolincová. Ako si spomínate na toto obdobie a čo bolo pre vás z tých čias naj?
– Veľa ľudí má k tomuto obdobiu negatívne postoje, lebo to boli časy plné obmedzení. V mojom prípade sa na to pozerám očami dieťaťa, keď som robila to, čo mám zo všetkého najradšej, ako aj dnes, a to je spievanie (úsmev). Klamala by som, keby som povedala, že tie veci, ktoré mi teraz pripadajú komediálne, som v tom čase vnímala ako problém. Chápem staršiu generáciu – život bol vtedy ťažký. Je fajn, že môžeme o tom dnes vtipkovať, ale keď si človek uvedomí, že sme v tom čase stáli v rade na toaletný papier a milión ďalších podobných absurdít, tak zaplaťpánboh, že žijeme v tomto období, ktoré reprezentuje slobodu a voľnosť. Človek si to potom vie viac vážiť.

Chodili ste v tom čase nakupovať do Tuzexu?
– Samozrejme. Mala som šťastie, že Zvonky štěstí som naspievala v čase, keď plechovka známeho komerčného nápoja a kinder vajíčko boli niečo nevídané. Spolužiakom som vždy z mojich ciest zo Západného Nemecka, kam som často vtedy cestovala, nosila takéto vychytávky. Spomínam na to veľmi rada.