FOTO Evelyn prehovorila o práci, ťažkom období aj chudnutí: Má konečne nového frajera?

Evi, aktuálne účinkujete v novom filme. Čím vás oslovila ponuka?
– Tá rola je trošku iná, ako som zvyknutá hrať. Nie je excentrická, moja postava je taká sivá myška, tichšia, možno nenápadnejšia. A to som si povedala, že to môže byť fajn výzva. Musela som sa naučiť dobre po česky, aby to netrhalo nikomu uši. Scenár bol vtipný, je tam dobrá energia.

Ste známa tým, že ste plná energie. Ako sa vám hral opačný typ človeka?
– Dobre, ale tým, že mám aj výraznú mimiku, tak Peťa (Petra Polnišová, pozn. red.) mi často hovorila menej, menej (smiech).

Spomínate Petru, ktorá je scenáristkou filmu, aj si v ňom zahrala. V súkromí ste dlhoročné kamarátky, máte aj spoločný podcast. Ako ste si rozumeli na pľaci?
– Super! Som na ňu veľmi pyšná, keď vidím, ako to všetko zvláda. Klobúk dole! Podporujem ženy v biznise, aj v tomto. Atmosféra na pľaci bola perfektná, nebolo nič halabala, ale všetko bolo úplne profi.

Zažili ste v živote nejaký teambuilding, ktorý vám dodnes rezonuje v hlave?
– Nechcem o tom hovoriť (smiech). Nič si nepamätám. Po každom dobrom teambuildingu si nikto nič nepamätá, len sa o ňom potom veľa šepoce (smiech).

Vo filme hrajú aj Anna Polívková, Jakub Prachař, Vojta Kotek. Ako ste si sadli?
– Anička je super. Veľa scén sme však spolu nemali. Nedávno som hrala s jej otcom, ona je perfektná. S Kubom sme hrali spolu pred 5 rokmi, je veľmi vtipný, aj Vojta Kotek. Stretli sme sa fantastická partia. Je to vzácne byť niekde, kde je dobrá partia.

Na jeseň ste avizovali, že idete schudnúť 15 kíl. Ako to pokračuje, dostavili sa už výsledky?
– Všetko mi ide veľmi pomaly, ale snažím sa, ako sa dá. V mojom živote sa udiali rôzne veci, aj také neveselé, takže to nebola moja priorita. Žijem si život a na prvé miesto som si dala úplne iné veci ako tému chudnutie.

Čiže chudnutie ste prerušili?
– Nie, len to nie je moja méta. Jednoducho je to tak, že človek sa chce cítiť lepšie, chce byť štíhlejší, ale ide mi to neskutočne pomaly. Tak to je, a tak to prijímam.

Spomínate ťažké obdobie. Ste ochotná prezradiť, čo sa stalo?
– Je to smutná udalosť, ne­chcem to verejne komentovať.

Nedávno bol najdepresívnejší deň v roku tzv. Blue monday. Mávate aj vy ťažké dni, prípadne ste niekedy mali depresiu? Čo vám pomohlo?
– Myslím si, že takýchto smutných dní je viac v roku. Byť niekedy smutný, je O.K., netreba sa brániť smútku, ak to nie je úplne taká klinická depresia, tak smútok je zdravý a je to prirodzená súčasť nášho života. Treba sa vyplakať alebo vyrozprávať s niekým blízkym, aby to išlo von a nedusiť to v sebe. To je taká moja rada, aj to tak robím. Dekódujem to, poplačem si alebo zavolám blízkej osobe. Je fajn niekomu povedať, čo sa mi deje. Jedna káva vám môže potom úplne zmeniť deň. Mne napr. v ťažkých časoch pomáha kamarátka Peťa Polnišová. Je to človek, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Je citlivá, ja som tiež veľmi citlivá. Na mňa smútky doliehajú možno častejšie ako na iných, ktorí to vedia ľahšie zo seba oprášiť. Ja to neviem. Vždy to potrebujem viac dôkladnejšie spracovať. Aj na tom je založený náš spoločný podcast s Petrou, na obyčajnej empatii, že „nikdy v tom nie si sám". Lebo ak si smutný, nikdy nie si na svete sám.

O vás je známe, že ste dlhšie single. Nastala nejaká zmena, čo sa týka vášho súkromia?
– Nič nové, priateľa nemám.

V ostatnom čase sa viac ukazujete v televízii – Inkognito, Heslo – tam budete pravidelne?
– Áno, v Inkognite som bola už viackrát, je to veľmi príjemné, chalani sú veľmi fajn. Čeky je fajn, poznáme sa roky. Mišo Hudák je super – to je radosť s nimi robiť! Veľmi ma to teší. Niekedy sa nestíham chytiť na ich hlášky (smiech). Prijali ma s otvorenou náručou, za čo som veľmi vďačná. Vždy sa veľmi teším na nakrúcanie.

Nedávno ste pár mesiacov prerábali byt. Už ste sa zabývali?
– Áno, áno. Som veľmi rada, lebo to bolo intenzívne! Je pravda, že tam neostal „kameň na kameni”. Všetko od podlahy išlo preč. Celý starý nábytok som dala jednej rodine, ktorá to potrebovala. V októbri som sa sťahovala. Nebola to dlhá prerábka, ale pre mňa pocitovo to trvalo nekonečne dlho, keďže popritom pracujete, veci som mala všade, aj v aute som mala veľa vecí. Vtedy človek zistí, aké je dôležité mať stály domov. Ja ho mám, ale zároveň som ho na chvíľu stratila. Bývala som dočasne na viacerých miestach a úplne ma to rozhádzalo. Bolo to naozaj veľmi náročné.