Adriána Brnčalová zo Sľubu vyráža dych: Otvorene o sobáši a TAKTO vyzerá v svadobných šatách

Sľub je vaša prvá väčšia herecká skúsenosť a hneď ste dostali scény s malým chlapčekom. Aj skúsenejší herci občas tvrdia, že s bábätkami to vie byť poriadna drina. Ako to vnímate vy?
– Veľmi veľa starších hercov mi povedalo, Adi, obdiv. Keďže som si malého Jakubka adoptovala, je tam stále. Je to náročné, začiatky boli veľmi ťažké, kým sme si na seba zvykli a našli si k sebe cestu, ale teraz je to perfektné. Máme s ním super vzťah, a to nielen ja, ale aj Kristián. Práve teraz sme to tak podchytili a naozaj je ako môj adoptívny syn.

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa v realite ocitli v podobnej situácii ako vaša postava Zuzana? Adoptovali by ste si dieťatko a vydali by ste sa kvôli nemu?
– Asi nie. Obdivujem to, že Zuzana je taká odvážna a naozaj to dokázala, no ja by som to určite nedokázala. Ani by som si na to netrúfla. Takže moju postavu rozhodne obdivujem.

Máte za sebou už aj nejaký brpt alebo „prúser”? Niečo, čo vám na nakrúcaní nevyšlo?
– Toho, čo nevyšlo, je veľmi veľa. Známa príhoda a prvé, čo mi napadne, je telefón, s ktorým som sa dovtedy nestretla. Nemali sme ho doma, takže som s ním nevedela pracovať. Režisér prišiel za mnou a povedal mi, Adi, spravíš to, že prídeš k telefónu a zavoláš, nič viac. Dopadlo to tak, že na skúške som nezdvihla samotný telefón a išla som vytáčať. Čiže telefón bol položený a ja som vytáčala. A režisér na to, Adi, keď ho nemáš dvihnutý, tak nevytáčaš. Bolo pre mňa náročné pochopiť aj to, že to musím otočiť na koniec, potom to pustiť a ono sa to muselo dostať späť... Telefón bol asi najvtipnejšia príhoda a všetci sa na mne vtedy schuti zasmiali.