Smrteľne chorá lekárka Janka (44) z Prešova zúfalo prosí: Chcem dôstojne ukončiť vlastný život!

Ťažko by bolo možné nájsť obetavejšieho človeka, akým je Jankin partner, ktorý sa o ňu roky stará. Zanechal pre ňu svoje povolanie. “Je skvelý, ale aj on pri mne iba stráca čas. Mal by nastúpiť naspäť do svojej profesie, kde stráca potrebnú prax, a nájsť si normálnu partnerku, ktorá chodí, behá a s ktorou bude môcť chodiť po dovolenkách, po horách, s ktorou sa bude bicyklovať a viesť normálny život. So mnou ho nemá a ani nebude mať,” povedala nám Janka v roku 2015. Vtedy ešte sa na bruchu dokázala najesť a umyť si zuby.

Janka ako lekárka si je vedomá všetkého, čo sa s ňou a okolo nej deje. Je bystrá, mozog funguje ako hodinky, no telo ju neposlúcha. Celý deň preleží a potrebuje nonstop starostlivosť. Príznaky sklerózy multiplex sa u rádiologičky objavili, keď mala 22 rokov. Choroba sa postupne rozvíja a pripravila ju aj o jej lekársku prax.

Zdravotný stav sa jej postupne zhoršoval, ochorenie sa nedá liečiť: „Mne súčasná medicína už nič neposkytuje.” Bolesti ani problémy s dýchaním nemá, preto ju ani nemajú ako liečiť. „Čo by liečili, moju súdnosť a triezvosť?” spytovala sa zúfalo. 

Kto zo známych osobností trpí sklerózou multiplex? Čítajte v popise fotky v GALÉRII TU a TU. 

Janka celý deň trávi ležaním na chrbte, nedokáže sa ani otočiť, čas si skracuje sledovaním českého spravodajského kanála. Potrebuje nonstop asistenciu pri toalete, hygiene, jedle: „Už ani zuby si neumyjem, lebo nevládzem.” Ako lekárka presne vedela, čo na ňu čaká: „Začnú sa problémy s prehĺtaním, so zrakom, svrbenie končatín. A keďže sa ma môj neurológ zakaždým pýta, či mám rovnakú citlivosť, takže sa aj to zhorší. A ja nemám možnosť vyhnúť sa tomu.”

Janka svoj stav, v ktorom sa nachádza, cíti ako nedôstojný. Preto chce podstúpiť eutanáziu, no u nás nie je povolená. A to ju hnevá. Snažila sa osloviť politikov na zmenu legislatívy i vyvolať celospoločenskú diskusiu. Žiaľ, nenašla porozumenie.

Keď chcela túto tému otvoriť, oponovali jej nebezpečenstvom vyvražďovania. „To páchal Hitler, eutanázia je niečo iné. Je to dobrovoľná smrť, ktorú pacient chce, lebo si veľmi dobre uvedomuje, čo sa stane. Tak ako si to uvedomujem ja. A tomu som sa chcela vyhnúť.”

Podľa nej s eutanáziou môže každý jeden človek nesúhlasiť, ale iba s tou vlastnou. Do cudzej nemá čo hovoriť, nemá sa do nej pliesť. „Ja svojou slobodnou vôľou robím slobodné rozhodnutie. A rozhodujem len o sebe, o nikom inom,” argumentuje. Myslí si, že zbytočne démonizujeme tému eutanázie.

Tvrdí, že keby sa stanovili jasné kritériá, nedala by sa zneužiť. Vo viacerých vyspelých spoločnostiach je povolená. „V tých, ktoré majú veľkú úctu k človeku a rešpektuje sa jeho názor,” dodáva. Pre ňu je zahataná aj táto cesta. Mohla by si vybrať smrť v zahraničí, ale to by jednak stálo nemalé peniaze a navyše by musela viackrát vycestovať, čo už nedokáže.

Lekárka Janka túžiaca po ukončení života sa zamýšľa sa nad ľudskými právami a dôstojnosťou človeka. Je presvedčená, že Slovensko nerešpektuje ľudské práva, právo na súkromie a nedá na dodržiavanie ústavy, podľa ktorej sme si všetci rovní v dôstojnosti: "Snáď nechceme povedať, že dôstojnosť imobilneho človeka je rovnaká ako dôstojnosť zdravého človeka. Dôstojnosť si zhodnotí vždy len človek sám. Inak, keď ste vo väzení, máte nárok na sprchu 2x do týždňa. Keď ste ako nevinný imobilny človek v ústave, máte nárok len na 1 sprchu do týždňa. Toto je naše kresťanské Slovensko." 

Podľa Janky je súčasťou každého práva na súkromie aj eutanázia alebo asistované ukončenie života. Schválená je  v Belgicku, Nemecku, Holandsku, Španielsku, Kanade, Novom Zélande, Austrálii či v 10 štátoch USA. Vo Švajčiarsku je dokonca asistované ukončenie života umožnené už od roku 1942 aj cudzincom. V Rakúsku to bude možné koncom tohto roka. Vo Francúzsku je povolená nepriama eutanázia. Portugalsko pripravuje zákon o eutanázii.

V týchto krajinách ústavné súdy  vyhlásili, že právo slobodne rozhodnúť o svojej smrti patrí medzi základné ľudské práva, že každý má právo na dôstojnosť a sebaurčenie a povedať, kedy chce ukončiť svoj život. Dokonca aj taliansky ústavný súd potvrdil, že asistované ukončenie života nie je zločin, ak osoba, ktorá chce svoj život ukončiť zažíva neznesiteľné utrpenie. No v krajinách V4 o tom nechcú poltici ani počuť.

Ako je to s eutanáziou v krajinách V4? "To je postkomunistický blok, nevyspelá defektná demokracia, kde je všetko len populizmus, politický kalkul, ideológia a pokrytectvo. To len Slovensko je krajina, kde pacient nemá nárok na dôstojnosť, kvalitu života. Nepovažujeme za podstatné, že on má aj sebaúctu a chce mať aspoň minimálnu sebaobsluznosť," vyjadruje svoj hnev Janka. 

Zdôrazňuje, že podľa ústavy sme sekulárny štát: "Náboženstvo nepatrí do zákonov tejto krajiny. Existuje po vojne napísaná charta ľudských práv, kde na prvé miesto sa kladie dôstojnosť človeka a až potom ľudský život." Ústava nám zaručuje rovnosť  v dôstojnosti a ľudských právach. Pri vstupe do EÚ sme sa zaviazali rešpektovať dôstojnosť každého človeka.

Ďalší smutný príbeh zo Slovenska. Prečítajte si o Anne, ktorá zomrela priamo v práci: