Mladý slovenský ortopéd o zdravotníctve v USA: Naozaj tam ľudia umierajú na chodbách?

Ako vyzerala vaša cesta zo zámoria do Šace?

- Moja prvá skúsenosť so šačianskou nemocnicou bola ešte v treťom ročníku Lekárskej fakulty UPJŠ. Už pri nástupe na medicínu som vedel, že by som chcel robiť nejaký chirurgický odbor, najviac ortopédiu. Mal som šťastie a dostal som sa na Kliniku muskuloskeletálnej a športovej medicíny, kde som prvý raz uvidel na vlastné oči operáciu. Popri škole som sa snažil venovať ortopédii, kedykoľvek som mal voľný čas. 

Ako ste sa dostali do zahraničia a kde všade ste pôsobili?

- V piatom ročníku som vycestoval do USA, konkrétne do štátu Georgea, do mesta Atlanta, kde som pôsobil v súkromnej ortopedickej klinike u doktora Scotta A. Barboura, s ktorým sme si veľmi sadli. Po pár mesiacoch strávených s ním mi povedal, že by chcel, aby som pre neho v budúcnosti pracoval, a tak som začal zvažovať atestáciu v Spojených štátoch. Vrátil som sa na Slovensko, dorobil som si štátnice v šiestom ročníku a následne som išiel späť do USA. Mal som tam možnosť stáže v Harvardskej nemocnici Massachusetts General Hospital.

Ako vyzerala vaša ďalšia cesta?

- Keď som odchádzal, ponúkli mi na Harvarde PhD. štúdium, ktorému som sa v tom čase venovať nechcel, a tak som išiel späť k doktorovi Barbourovi na pár mesiacov. Okrem Harvardu som bol na Northwestern University v downtowne Chicaga, tam som bol s tímovým lekárom Chicago Blackhawks Michaelom A. Terrym a jeho pravou rukou Vehniah K. Tjong, ktorú by som chcel raz pozvať k nám. So všetkými týmito odporúčacími listami, skóre a motivačným listom som sa prihlásil do atestačného programu. Je to dlhý proces, trvá to približne trištvrte roka. 

Prečo ste sa napokon vrátili na Slovensko?

- Z rôznych dôvodov, najmä rodinných, musel som sa rozhodnúť, či ostávam v Spojených štátoch, alebo pôjdem späť na Slovensko. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale vedel som, že ak sa vrátim  domov, tak to bude do Šace, kde som poznal kolektív a vedel som, že by som tu mal mentorov, od ktorých by som sa mohol naďalej učiť.

Dá sa porovnávať situácia na Slovensku s tou v Amerike?

- Záleží, kde na Slovensku. V šačianskej nemocnici ma lákalo práve to, že sme vo veľa veciach na porovnateľnej úrovni, samozrejme, je veľa toho, čo ako lekári ovplyvniť nevieme. Čo sa však týka zručností, vedomostí a znalostí v rámci operatívy si dovolím povedať, že mnoho z našich lekárov je na porovnateľnej úrovni ako v Spojených štátoch.

Čo vám na Slovensku chýba?

- Je tu logistický rozdiel. V Amerike neexistuje, že by boli dvaja pacienti v jednej izbe. Potom pooperačný manažment, pacienti v Spojených štátoch išli po väčšine zákrokov domov ešte v daný deň. Také gro je však naozaj veľmi podobné. 

ROZHOVOR POKRAČUJE TU >>>

Ako je dostupné americké zdravotníctvo? Je pre všetkých?

- Základné zdravotníctvo, život ohrozujúce stavy, áno. To sa rieši okamžite. Niekedy je mylnou predstavou ľudí, že tam pacienti zomierajú na chodníku, vôbec to tak nie je. Všetci, ktorí potrebujú akútnu starostlivosť, sú ošetrení. Skôr ide o elektívne výkony, toto je už väčší problém pri pacientoch z nižších sociálnych vrstiev. Keď človek nemá poistku, je to drahé. Takisto aj človek, ktorý je poistený, často veľa dopláca za vyšetrenia. Nazýva sa to co-pay, kde, podľa toho, ako to má nastavené, dopláca prvých 1 000, 5 000 alebo 10 000 dolárov. 

Ako by ste porovnali medziľudské vzťahy, na pracovisku aj v komunikácii pacient – lekár?

- Myslím si, že tento vzťah je u nás na veľmi dobrej úrovni. Samozrejme, nie vždy máme toľko času na pacienta, ako majú lekári v Spojených štátoch, ale, celkovo, na Slovensku máme ešte čo robiť, aby sme zlepšili tú komunikáciu. V Spojených štátoch sa pacientovi podriaďuje všetko. Nehovorím, že všetko je správne, ale pacient tam má pocit, že je niekym. 

Ako vás prijali na vašom slovenskom pracovisku?

- Som veľmi vďačný a potešený z kolektívu, aký máme, najmä z rovesníkov, ktorých som ešte nepoznal, keď som tu chodil ako medik, starších a vedenie som už poznal, takže sme sa tešili na spoluprácu. Mám tu veľmi šikovných kolegov, s ktorými nielen odborne, ale aj ľudsky vychádzame, z čoho mám radosť. 

Odovzdali ste šačianskym kolegom nejakú skúsenosť získanú v zahraničí?

- Veľa vecí, samozrejme, neviem, ale snažím sa veci, ktoré som videl a robili sa inak, vysvetliť, podeliť sa s nimi. Myslím si, že pooperačná analgézia má veľký význam. V Amerike sa na to veľmi dbá, či má pacient nejaké bolesti, ak vôbec. Pacient často hodnotí operáciu podľa toho, koľko má stehov a aké má bolesti. Je to prirodzené, že človek subjektívne hodnotí celú skúsenosť na základe bolesti. Ak bolo všetko výborne zoperované, ale má bolesti, pre ktoré nevie celú noc spať, skúsenosť je negatívnejšia.

Ste lekár, ale pôvodne ste chceli byť hokejista, čo zmenilo vaše rozhodnutie?

- Od troch rokov som sa začal venovať hokeju, viedli ma k tomu rodičia, ktorí boli športovo založení a vďaka nim som mal možnosť posúvať sa v športe. Odmalička som mal za cieľ živiť sa hokejom a hrať profesionálne. Ako šestnásťročný som utrpel zranenie kolena, po náraze do mantinelu, následne som absolvoval dve artroskopické operácie, žiaľ, nemohol som pokračovať vo vytúženom hokeji a sen sa mi rozplynul pred očami. Musel som zvážiť, čo idem ďalej robiť. Po dlhom hľadaní som pristúpil na to, že vyskúšam medicínu.

Máte v rodine lekára?

- Nie, som prvý v rodine, ktorý je absolventom vysokej školy. Na strednej som nenašiel hneď pochopenie, keď som zahlásil v treťom ročníku, že rozmýšľam nad medicínou. Skôr som bol braný za športovca a nemal som  práve čisté jednotky prvé dva ročníky, ako moji spolužiaci, ktorí už v prvom ročníku vedeli, že sa budú hlásiť na medicínu. Nakoniec to vyšlo.

Nie je vám ľúto, že nie ste hokejistom?

- Prvých pár rokov som nemohol vidieť žiaden zápas, bolo to bolestivé. Postupne som sa  však dostal späť k hokeju. Momentálne chodievam ako lekár na hokejové zápasy juniorke, dorastu a mládeže HC Košice. Keď mi vyjde cez víkend čas, tak rád si idem zahrať aj ja.

Plánujete ešte pracovne vycestovať do zahraničia?

- Áno, najmä na vzdelávacie kongresy a kadaverózne kurzy, prípadne v budúcnosti ešte na nejakú stáž.

Vyjadrite svoj názor v komentároch i ankete pod článkom ►►►►►

Prečítajte si tiež:

•  VIDEO Obrovská TRAGÉDIA v Belgicku: Pri nehode zahynuli ŠTYRIA Slováci, šokujúce podrobnosti!
• FOTOSTORY 7 varovných signálov, že váš partner chce len sex
•  Slováci, pripravte sa na ZMENU ČASU: V tento deň si pospíme o hodinu DLHŠIE!