Šikana škôlkarky pre rifle? Mama dievčatka je zúfalá, riaditeľka celú vec popiera

Monika Lizáková (32) z Výbornej (okres Kežmarok) je zúfalá. Vraví, že si riaditeľka zasadla na jej jedinú dcérku Timeu (4). Dievčatko vraj šikanuje pre rifle! A malá škôlkarka je z toho vystrašená, jej ranné odchádzanie do zariadenia sprevádza obrovský plač.

Celý problém začal vlani. “Vraj existuje vyhláška, že je zakázané nosiť rifle a môžu sa iba tepláky. Keď som sa pýtala, o akom zákone vraví, začala na mňa kričať,” vraví Monika. Podľa nej miestnu škôlku navštevujú najmä rómske deti, ktoré majú všetko povolené: “Iba moje dieťa je jediné biele.” Nepáčia sa jej ani pedagogické metódy riaditeľky, ktorá na Timeu kričala a ani to, že straší deti tým, že ak nebudú poslúchať, po ich rodičov si príde polícia a oni skončia v polepšovni.

Podľa Moniky mala jej dcéra chodiť do triedy k malým deťom, riaditeľka ju začlenila k predškolákom. Preto požiadala, aby Timeu preložila. Poukazuje aj na zlé vzťahy riaditeľky s učiteľkami. “Keď som jej to povedala, takmer ma fyzicky napadla, iba ju odtiahli kolegyne,” dodáva Monika s tým, že na ňu riaditeľka podala trestné oznámenie z dôvodu, že ju vraj mala vulgárne niekam poslať. “Volali nám policajti, že mám prísť na výsluchu, dcéra to všetko počula a videla. Zo strachu plakala,” opisuje matka.

Materská škola vo Výbornej sídli v krásnej novopostavenej budove v strede obce. Má štyri triedy, ktoré sú obrovské, je krásne zariadená, vybavená, vyzdobená. Riaditeľka Zuzana Potanecká vidí celú vec inak: “Keď v triede cvičíme, hráme sa, váľame sa po zemi, je pre deti lepšie, keď majú oblečené tepláky alebo legíny. Preto som to deťom povedala, im som chcela dobre. Veď o nič nejde, rodičia to zobrali. Iba Monika nie.”

Aj na krik a strašenie má svoje vysvetlenie: “Monika sa prišla sa sťažovať, že Timejka nechce chodiť do škôlky, lebo kričím. A že som povedala, že ak deti nechodia do škôlky, pôjdu ich rodičia do väzenia. Ja som iba deťom vysvetľovala, keďže mám aj predškolákov a tam je dochádzka povinná, že vaši rodičia chodia do práce, aby vám mohli kupovať jedlo a vy musíte chodiť do škôlky, aby ste im robili radosť. A na to jedno malé dievčatko prikývlo a povedalo: Áno, lebo pôjdeme do “hárešty” (do väzenia - pozn. red.).”

Beáta Tóthová z Čiernej nad Tisou učí v mestskej škôlke. Tvrdí, že situácia je čoraz vážnejšia. A nemyslela tým nízke ohodnotenie či byrokraciu, pri ktorej musia tráviť viac času ako pri deťoch a preto musia papierovačky vybavovať na úkor svojho voľného času.

Bez toho, aby sa chcela niekoho dotknúť, napísala, čo v škôlke vidí:
- vidím deti, ktoré nepoznajú žiadne pravidlá
- deti, ktoré nepoznajú slovo nie
- deti, ktoré nikto nevedie k slušnému správaniu - pekne pozdraviť, poďakovať, poprosiť, neskákať do reči...
- deti, ktoré nerešpektujú nikoho a nič - kamarátov, učiteľku... a ani vlastných rodičov a nie sú k tomu vedené
- deti, ktoré neovládajú základné sebaobslužné činnosti a nie sú k nim vedené.

Je podľa nej chybou, že rodičia svojim deťom pomáhajú s činnosťami, ktoré by ich deti dávno ovládali, ak by to za ne neustále nerobili - v zhone a v strese ich obliekajú, kŕmia, nosia, lebo je to pre rodičov pohodlnejšie, najmä ak dobiehajú do škôlky na poslednú chvíľu.

"Deti potrebujú hlavne vedenie, ruka v ruke s láskavou a pokojnou prísnosťou. Rodiča, ktorý stojí pevne na zemi a chce zo svojho dieťaťa vychovať silnú, pevnú, spravodlivú a rovnako láskavú bytosť. Nevyrábajte u svojich detí neexistujúci hendikep. Majú ruky, nohy, schopnosti o ktorých netušíte...,” napísala Beáta.

Požiadala rodičov, aby pracovali na výchove svojich detí, spolupracovali s človekom, ktorý je s ich dieťaťom celý deň a väčšinou to s ním myslí naozaj dobre: "Dám ruku do ohňa za seba, ale aj niektoré mnohé kolegyne, ktoré sú vysoko kvalifikované a zatiaľ ich drží nasadenie robiť svoju prácu najlepšie ako vedia. Zatiaľ."

A vyzvala ich, aby si vážili, ak sa ich pani učiteľka v škôlke ešte rozčuľuje a niektoré veci jej prekážajú. Lebo ak príde aj do tohto povolania apatia, skončili sme všetci: "Milí rodičia, buďte so svojimi deťmi, rozprávajte sa s nimi kým o to stoja. Dajte im čas, kým ho máte, vytvárajte si priestor na spoločné zážitky. A nemusia to byť prevratné akcie, deti sú najšťastnejšie, keď s vami sú a počúvate ich chvíľu. Spomaľte. Len vy sami si tvoríte svoj život. Žiadna "doba.”"