V seriáli DUNAJ... hviezdi mladý VÝCHODNIAR: Jeho DCÉRA keď ho VIDÍ v TELKE, má správne HLÁŠKY

Informácie o vás sa pomaličky dostávajú na povrch. Napríklad, že najväčšou láskou vášho života je rodina.

- Presne tak. Som ženatý s kolegyňou Katkou (30) a spolu máme dcérku Hanku, ktorá má dva roky a štyri mesiace, ale už zakrátko nám k nej pribudne synček, na čo sa všetci veľmi tešíme.

Ktorá je vaša materská scéna?

- Už ôsmu sezónu pôsobím v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, kam som sa dostal už počas štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ešte ako študent tretieho ročníka.

Viac fotografií nájdete TU ►►►

Pochádzate z Fulianky v okrese Prešov, neťahalo vás to do niektorého z východoslovenských divadiel napríklad do Prešova, Košíc či do Spišskej Novej Vsi?

- Nemal som dôvod odchádzať, keďže vo Zvolene som mal veľmi pekné herecké príležitosti, okrem toho v tom čase na východe ani neboli voľné herecké miesta. S odstupom času však hodnotím to, že som ostal vo Zvolene ako veľmi dobré rozhodnutie. S manželkou sme tu nadobudli svoje zázemie, isté vzťahy. Sme tu spokojní, mesto sa nám páči a vyhovuje nám aj svojou polohou tzv. na polceste do Bratislavy kde teraz pre „Dunaj“ často cestujem i na východ, kde žijú naše rodiny, keďže Katka je Bardejovčanka. Okrem toho vyučujem na Akadémii v Bystrici.

Možno málokto vie, ale váš otec Marko (57) je gréckokatolícky kňaz. Nenamietali niečo rodičia, keď ste zahlásili, že chcete byť „komediantom“, pričom možno rodina očakávala, že pôjdete v šľapajach otca a budete študovať teológiu?

- Nie, nie, nebolo to tak. Moji rodičia mne ani mojim štyrom súrodencom Jánovi, Kláre, Samuelovi a Denise nikdy nebránili, aby sme sa venovali tomu, čo nás baví a napĺňa. A naozaj, každý z nás robí niečo úplne iné. Aj ja chcem byť raz presne takým istým otcom vo vzťahu k mojim deťom. Ak sa  bude chcieť niektoré z nich vydať duchovnou cestou, nebudem proti.

Mal niekto vo vašej rodine umelecké vlohy?

- Moja mama Eva (54) a jej otec, teda môj dedo hrávali v minulosti ochotnícke divadlo. Vrátim sa však k tomu, na čo ste sa ma pýtali v súvislosti s tým, že som nešiel študovať teológiu. Predkovia z otcovej strany boli všetci mlynári a môj otec ako prvý odskočil od toho remesla naozaj veľmi ďaleko a odišiel do seminára. Čiže aj s tým mojím štúdiom herectva to bolo rovnaké.

Čítajte TU o vysnívanej úlohe, sťahovaní do Bratislavy a ponuke zo SND ►►►

Máte z predchádzajúceho obdobia nejaké skúsenosti s nakrúcaním v televízii?

- Ak neberiem Dunaj, tak hrával som len epizódne postavy v Druhej šanci, v Rodinných prípadoch. Peter Kučera je doteraz moja najväčšia úloha.

Čomu by ste sa venovali radšej, filmovej a televíznej tvorbe alebo divadlu?

- Zatiaľ beriem všetko okolo, len ako privyrobenie si k divadlu a obohatenie môjho profesionálneho života. Hoci to možno bude znieť ako klišé, ale bez dosiek, ktoré znamenajú svet si neviem predstaviť svoj život. Je alfa a omega môjho pracovného života. Je to iný typ umenie benefit, perfektná skúsenosť, ale robiť iba film alebo seriálovú tvorbu by som nechcel, to divadlo je základ.

Máte vysnívanú rolu, ktorú by ste si chceli zahrať?

- Ak dovolíte začnem z iného konca. Vďaka bohu mal som možnosť zahrať si významnú osobnosť našich dejín Ľudovíta Štúra. Velikán, ktorého by určite mnohí chceli stvárniť. Mne sa to podarilo. Čo by ma ešte nesmierne potešilo, keby som si mohol zahrať Ivanova z rovnomennej divadelnej hry A. P. Čechova Ivanov. Keby sa vyskytla taká príležitosť, bol by som rád.

Viac fotografií nájdete TU ►►►

Je prirodzené, že ak sa herec predstaví v úlohe, ktorá si získa srdcia divákov, odozvy na jeho účinkovanie sú pozitívne aj od kritikov a roztrhne sa vrece s ponukami. Nebudete sa sťahovať do Bratislavy?

- Nebudem klamať, už som nad tým rozmýšľal. Či áno alebo nie alebo tam dochádzať zo Zvolena ako to praktizujem teraz. Podmienkou by však bolo hrať v niektorom z divadiel.

A čo ak by vás lanárili do SND, išli by ste?

- Ťažká otázka. Poviem to takto. Ísť do národného divadla, aby som tam hral len druhé, tretie husle, to by som nechcel. Povedané slovami významného herca Andreja Mojžiša, ktorého dlho lámali, aby prestúpil do SND. Vyjadril sa v zmysle, že aj vo Zvolene sú diváci. Zatiaľ s manželkou nemáme ambíciu odchádzať, ale ak by prišla ponuka, tak by som prebral so zodpovedným do akej pozície by som sa tam dostal, tomu by museli predchádzať hlboké debaty o tom, aké majú so mnou plány.

TU sa dozviete o ceste Mareka do seriálu, o žiarlivosti pre milostné scény ►►►

Zvykne sa hovoriť, že doma nikto nie je prorokom. Mnohí slovenskí herci sú veľmi obľúbení v Česku. Keby vás tvorcovia oslovili, boli by ste ochotný cestovať aj tam prípadne presídliť napríklad do Prahy?

- No, tak toto by naozaj záležalo od toho, aká ponuka by to bola, či niečo krátkodobé, seriál alebo film. Niečo dlhodobé si neviem predstaviť, ale projekt aj áno.

Aktuálne hviezdite v „Dunaji“ ako ste sa tam dostali?

- Prešiel som štandardným konkurzom, na ktorý ma spolu s ďalšími hercami pozvali. Jedného krásneho dňa mi zavolali, že to vyšlo. Agenta nemám, len som rozoslal fotografie do tých rôznych kastingových  agentúr. Bol som aj predtým na dvoch kastingoch, ale vtedy si ma nevybrali.

Viac fotografií nájdete v galérii ►►►

Máte niečo spoločné so svojou postavou Petra Kučeru?

- To bonvivánstvo určite nie, ale otvorenosť, zodpovedné užívanie si života áno. Rovnako ako on, nerobím z malichernosti veľký problém.

Ste s manželkou Katkou obaja herci. Nežiarlite na seba keď s hereckými partnermi sa bozkávate, prípadne je v scenári posteľná scéna, ako to bolo teraz s vašou láskou Klárou?

- Práve preto, že sme obidvaja herci to chápeme, že je to len v rámci postavy a scenára, skrátka niečo hráme. Nikto z nás nežiarli na toho druhého.

Pozeráte seriál Dunaj, k vašim službám?

- Prvé časti som pozeral pravidelne, ale nie preto, že by som sa obdivoval, ale kvôli tomu, že ide o môj prvý veľký televízny projekt a nebol som doteraz zvyknutý na prácu s kamerou, tak hodnotím a analyzujem svoj prejav. Selektujem čo je dobré a čo potrebujem vylepšiť.

Čítajte TU o reakciách dcéry na otca "v telke" i strate súkromia ►►►

Aké to bolo keď ste sa videli prvýkrát na televíznej obrazovke?

- Perfektne to vystihuje slovo „Panebože!“ Potom som sa upokojil a teraz už je to v poriadku.

Ako reaguje malá Hanka, keď vidí tatina na obrazovke?

- Večer keď to beží, ona už spí, ale manželka si to občas pustí zo záznamu napríklad predpoludním a potom mi pošle video, ako dcérka reagovala. Najprv sa len pozerala potom povedala, že tatinko je tam a nakoniec to uzavrela tým, aby som prišiel domov.

Viac fotografií nájdete v galérii ►►►

A čo vaše okolie, najbližší, priatelia na to, že ste jednou z hlavných postáv v seriáli?

- Vnímal som to ako pocit radosti pomiešaný s uznaním, že ja chlapec z východu som v spoločnosti uznávaných hercov. Iste, nebudem skrývať, že bolo mojim snom sa dostať pred televízne kamery hoci divadlo mám rád, ako som spomenul.

Spoznávajú vás ľudia? Ak áno, ako reagujú?

- Mnohí ma poznali s trochu iným strihom, ale aj napríklad strniskom. Teraz sa pozerajú a ako keby sa pýtali, je to on, nie je to on? Mám pozitívne reakcie. Rozprávajú sa so mnou, pýtajú si fotografiu a chcú sa so mnou fotografovať. Minule som bol so sestrou a budúcim švagrom na hokeji vo Zvolene a skoro celý zápas som bol mimo nich, lebo stále ma niekto oslovil tak som sa rozprával so svojimi fanúšikmi.

Prekáža vám strata súkromia?

- Zatiaľ mi to tak nepríde. Necítim nijaký tlak ani to, že by som bol nejaká hviezda alebo celebrita.

Po kliknutí TU sa dozviete viac o porovnávaní s Maštalírom a koníčkoch ►►►

Mnohí riešia účesy hlavných hrdinov seriálu "Dunaj", keďže si všimli, že Janko Koleník má vpredu príčesok ale zaujímala ich aj vaša ofina či je prirodzená alebo umelá.

- Nie, je moja. Ja mám svoje vlasy prirodzene husté a vlnité. Naše štylistky nás podľa potreby strihajú a češú, aby to boli účesy z tej doby, ale naozaj ja osobne nemám ani umelo predlžené vlasy ani ináč upravené

Mnohí porovnávajú váš hlas s hlasom Tomáša Maštalíra.

- Hoci sa na prvé počutie zdá, že je rovnaký nie je to tak. On má hlas hlbší ako ja ale nie je nič výnimočné nájsť medzi ľuďmi podobné hlasy, pričom však každý je svojim spôsobom špecifický.

Poznali ste niekoho z hercov, s ktorými hráte už predtým?

- Nie nikoho, keďže som neabsolvoval VŠMU v Bratislave, ale Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Prijali ma veľmi perfektne a milo. Verím, že vidia vďaka mne, že kvalitné herecké umenie sa dá robiť aj mimo hlavné mesto.

Viac fotografií nájdete v galérii ►►►

Ste veľmi zaneprázdnený, máte čas na nejakého koníčka?

- Zbožňujem hokej. Mám dve-tri partie s ktorými chodím hrávať hokej, Je to pre mňa psychohygienická pomôcka, vyrovnáva stres, napätie. Verím, že môj syn bude raz hokejista.

Čo by ste dodali na záver?

- Verím, že aj vďaka seriálu Dunaj, k vašim službám sa zapíšem medzi televíznymi divákmi i priaznivcami divadla ako kvalitný herec a budú ma vnímať cez moju prácu, ktorú chcem robiť čo najlepšie. A keď príde nová ponuka poteším sa, ak nie, poviem si, že to má tak byť.

Vyjadrite svoj názor v komentároch pod článkom ►►►