Informácie o vás sa pomaličky dostávajú na povrch. Napríklad, že najväčšou láskou vášho života je rodina.
- Presne tak. Som ženatý s kolegyňou Katkou (30) a spolu máme dcérku Hanku, ktorá má dva roky a štyri mesiace, ale už zakrátko nám k nej pribudne synček, na čo sa všetci veľmi tešíme.
Ktorá je vaša materská scéna?
- Už ôsmu sezónu pôsobím v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, kam som sa dostal už počas štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ešte ako študent tretieho ročníka.
Viac fotografií nájdete TU ►►►
Pochádzate z Fulianky v okrese Prešov, neťahalo vás to do niektorého z východoslovenských divadiel napríklad do Prešova, Košíc či do Spišskej Novej Vsi?
- Nemal som dôvod odchádzať, keďže vo Zvolene som mal veľmi pekné herecké príležitosti, okrem toho v tom čase na východe ani neboli voľné herecké miesta. S odstupom času však hodnotím to, že som ostal vo Zvolene ako veľmi dobré rozhodnutie. S manželkou sme tu nadobudli svoje zázemie, isté vzťahy. Sme tu spokojní, mesto sa nám páči a vyhovuje nám aj svojou polohou tzv. na polceste do Bratislavy kde teraz pre „Dunaj“ často cestujem i na východ, kde žijú naše rodiny, keďže Katka je Bardejovčanka. Okrem toho vyučujem na Akadémii v Bystrici.
Možno málokto vie, ale váš otec Marko (57) je gréckokatolícky kňaz. Nenamietali niečo rodičia, keď ste zahlásili, že chcete byť „komediantom“, pričom možno rodina očakávala, že pôjdete v šľapajach otca a budete študovať teológiu?
- Nie, nie, nebolo to tak. Moji rodičia mne ani mojim štyrom súrodencom Jánovi, Kláre, Samuelovi a Denise nikdy nebránili, aby sme sa venovali tomu, čo nás baví a napĺňa. A naozaj, každý z nás robí niečo úplne iné. Aj ja chcem byť raz presne takým istým otcom vo vzťahu k mojim deťom. Ak sa bude chcieť niektoré z nich vydať duchovnou cestou, nebudem proti.
Mal niekto vo vašej rodine umelecké vlohy?
- Moja mama Eva (54) a jej otec, teda môj dedo hrávali v minulosti ochotnícke divadlo. Vrátim sa však k tomu, na čo ste sa ma pýtali v súvislosti s tým, že som nešiel študovať teológiu. Predkovia z otcovej strany boli všetci mlynári a môj otec ako prvý odskočil od toho remesla naozaj veľmi ďaleko a odišiel do seminára. Čiže aj s tým mojím štúdiom herectva to bolo rovnaké.
Čítajte TU o vysnívanej úlohe, sťahovaní do Bratislavy a ponuke zo SND ►►►
