Prečo padlo rozhodnutie, že reč bude o Trebišove?
– Mesto Trebišov si vybral práve Petr. V tejto minisérii mesto funguje ako symbol jedného vzdialeného konca republiky. Takisto ako Bratislava je symbolom iného, opačného konca republiky.
Nechceli a nesnažili ste sa to scenáristovi alebo režisérovi vyhovoriť?
– Nebol dôvod. Naopak, som rád, že moje rodné mesto je natoľko známe, že funguje ako symbol.
Narodili ste sa v Trebišove, ako dlho ste tam žili?
– Do plnoletosti, teda do svojich 18 rokov.
Cestujete na východ – do Trebišova aj teraz? Ak áno, ako často?
– Veľmi rád sa tam vraciam. Aj keď tých príležitostí je už teraz pomenej. Výraznejšie je to najmä posledné dva roky, keďže tam už nežijú ani moji rodičia.
Aké sú vaše spomienky na rodné mesto?
– Tie najkrajšie, najmä na detstvo a dospievanie. Pripomínajú mi toto obdobie aj spolužiaci, s ktorými sa stále a pomerne často stretávame, keďže väčšina z nich žije v Prahe, kde som sa usadil aj ja.
Mnohí miestni majú pripomienky k nárečiu, ktoré znie v seriáli. Aj primátor Marek Čižmár povedal, že „ale veď u nás sa takto nerozpráva“. Píli to uši aj vám?
– „Nepíli". Osobne si myslím, že je to nepodstatná výčitka. Aj v Trebišove žije veľa prisťahovalcov, ktorí nemusia nárečie ovládať správne. Moje spomienky na to sú, že ľudia bežne plynule prepínajú zo zemplínskeho nárečia do spisovnej slovenčiny a prípadne do slovenčiny s východniarskym prízvukom. Môj otec bol z Považskej Bystrice a nikdy sa poriadne nenaučil „trebišovčinu" a nikto s tým nemal problém.
Ako je na tom Martin Žiaran s nárečím, a čo hovoria známi na "Ivetu" čítajte TU ►►►
