O Matovičovi, živote bez manžela a tajných plánoch: Mária Šofranko, jednotka kandidátky OĽaNO

Nemyslíte si, že Igor Matovič vás dal na prvé miesto na kandidátke len preto, aby tam mal niekoho "z ľudu" a tak zapôsobil na bežných ľudí?

- Na túto otázku by mal odpovedať skôr on. Otázka je, kto je to "bežný človek"? Ja si vážim každého a rešpektujem jeho názor.

Ste síce jednotkou na kandidátke, ale uvedomujete si, že väčšina Slovákov vás nepozná?

- Myslím si, že šancu na zvolenie má každý, kto chce úprimne slúžiť ľuďom.

Akej problematike by ste sa chceli venovať v prípade, že uspejete vo voľbách a dostanete sa do parlamentu?

- Ako vyštudovaná učiteľka sa chcem venovať školstvu. Mojím primárnym cieľom bude pomáhať v  tejto oblasti. Prax mám, veď od ukončenia štúdií na strednej a vysokej škole som učila na všetkých stupňoch škôl, v bežných i rómskych triedach, dokonca aj v malotriedkach. Neskôr som bola riaditeľkou dvoch centier voľného času, školy, obecného kultúrneho centra a založila som tiež dve občianske združenia.

Čo sa vám momentálne v školstve najviac prekáža?

- Nechcem, aby ľudia odchádzali do zahraničia. Mojou prioritou bude stretávať a rozprávať sa s ľuďmi z praxe – učiteľmi, riaditeľmi a ďalšími pedagogickými pracovníkmi. Veď kto lepšie pozná problémy v tejto oblasti ak nie oni. Reforma školstva je potrebná, ale skôr než sa pripraví návrh zákona, je dôležité vypočuť si názory ľudí. Musíme si všetci uvedomiť, že vzdelávanie je základom spoločnosti a učitelia majú vo svojich rukách moc to ovplyvniť.

V ktorej ďalšej oblasti by ste sa chceli a vedeli angažovať?

- Napríklad aj v rómskej problematike, keďže poznám špecifiká rómskych žiakov, aj ich etnika. Chcem ľudí v regiónoch povzbudiť, motivovať, že mnohé sa dá zmeniť, že spravodlivosť ešte existuje.

Uvedomujete si význam februárových volieb?

- Som si vedomá, že výsledky týchto parlamentných volieb budú veľmi dôležité. Ovplyvnia životy mnohých, hlavne bežných občanov, medzi ktorých sa radím aj ja!

Je jasné, že váš život bude hektickejší ako doteraz?

- Žila som veľmi pokojne. Venovala som sa hlavne práci a rodine. Radosť mi vždy robila moja dcéra Alexandra (23). Vďaka nej som dnes babičkou. S priateľom, hokejistom Adamom Jánošíkom, majú synčeka Alexa (2,5 mes.). Prekvapilo ich to, keďže uvažovali o svadbe. Zariadili to napokon tak, že jej  termín presunuli na jún.

Po odchode dcéry za partnerom do Litvínova žijete sama v panelákovom byte na sídlisku v Spišskej Novej Vsi. Nie je vám smutno?

- Som síce dva roky rozvedená, ale s bývalým manželom máme pekný vzťah aj teraz, veď predsa nás spája naše dieťa a teraz už aj vnuk. Okrem toho, nie som domased. Žijem veľmi aktívne, milujem turistiku - hlavne vysokohorskú v našich veľhorách. Som bývalá atlétka. Venovala som sa behu, keďže som pri ňom mala obrovský pocit slobody. Dnes  behám už  len rekreačne.

Momentálne sa však šetríte, dokonca už v rámci predvolebnej kampane nebudete jazdiť po Slovensku. V prvých dňoch januára ste skončili v nemocnici na infúziách. V  Ústrednej vojenskej nemocnici  v Ružomberku ste sa podrobili urgentnej operácii. Čo sa deje?

- Vlani v lete, keď som pôsobila ako riaditeľka Obecného kultúrneho centra v Smižanoch, musela som sa kvôli urputným bolestiam podrobiť náročnej operácii chrbtice. Voperovali mi umelú platničku, čo mi prinieslo dlhodobú PN-ku. Stále som v rekonvalescencii, zatiaľ však ešte nie som fit, ale verím, že sa všetko čoskoro vráti do pôvodných koľají. Teraz robím skôr také oddychové aktivity. Keď sa mi narodil vnúčik, povedala som si, že mu upletiem deku. Bola dlhá asi dva metre, ale priznávam, vyzerala hrozne.

Môžete prezradiť, ako ste sa „dali dokopy“ s Igorom Matovičom?

- Zriadila som v Harichovciach centrum voľného času, a keďže manželka predsedu strany pochádza z tejto obce, často prichádzali na naše kultúrne i športové akcie. Ich deti boli účastníkmi našich letných táborov a celá rodina chodila s nami na výlety. Vedeli sme o sebe zhruba 5 rokov, určite sme však nekávičkovali. Poznal ma hlavne cez moju prácu, možno aj preto sa odhodlal ma osloviť.

Sadli ste si s Igorom Matovičom aj ľudsky?

- V podstate sme my dvaja veľmi rozdielne povahy. Už som počula, že o nás hovoria, že sme protichodní ako jin a jang. Súhlasím, on je temperamentnejší, výbušnejší, ja zasa vnášam do všetkého pokoj a rozvahu.

Neriskuje Igor Matovič, keď je až na 150. mieste kandidátky?

- Je to stratégia, s akou pristupuje OĽaNO k voľbám dlhodobo. A či riskuje? Myslím si, že raz sa vyjadril v tom zmysle, že mu stačí aj menej úprimných hlasov. Vzhľadom na množstvo odhalených káuz si zaslúži, aby sa prekrúžkoval z posledného miesta.

Mnohých zaujalo, že používate priezvisko bez prechyľovania, teda bez -ová. Prepadli ste trendu ostatných rokov?

- Určite nie. Moja mamička ešte žije, ale otecko zomrel. Mali sme veľmi pekný vzťah. Keď som sa po rozvode rozhodla vrátiť k svojmu dievčenskému menu, z úcty k nemu som prijala mužský tvar priezviska. Je pravda, že zažívam s tým mnoho veselých príhod. Napríklad keď ma zdravotná sestrička vyzve: „Nech sa páči, pán Šofranko…!“

Predpokladám, že máte nejaké sny, ktoré by ste si chceli raz splniť. Môžete nejaký prezradiť?

- Nerada o nich hovorím, ale môžem urobiť výnimku. Keď raz budem na dôchodku, chcela by som bývať v malom domčeku so záhradkou, kde sa budem stretávať s mojou dcérou, zaťom, vnúčatkami a priateľmi. Malo by to byť niekde na Spiši alebo Liptove, ale skôr to prvé, keďže celý svoj život som prežila v tomto regióne. Narodila som sa v Krompachoch, do šiestich rokov som žila v Harakovciach pod Braniskom, potom sme sa presťahovali do Levoče a po svadbe som zakotvila v Spišskej Novej Vsi. S týmto krajom som jednoducho spätá už navždy.

Mohlo by vás zaujímať: