“Volám sa Viktor a som od narodenia zdravotne ťažko postihnutý, tak trošku iný. Mám vrodené i ziskané poškodenia tela. Vrodené vývojové poruchy srdca, poškodenie mozgu, pohybového i vylučovacieho systému,” začína svoje rozprávanie. Hneď po pôrode bol prevezený do Banskej Bystrice a po vyšetrení srdca vrtuľníkom na bratislavské Kramáre, na detskú kardiológiu, kde ho museli okamžite operovať. 

“Mal som 4 vrodené chyby srdca - zle vyvinutú pľúcnicu, komorový a predsieňový defekt. Transplantovali mi pľúcnicu, čo mi zachránilo život. Bola to náročná operácia,” hovorí Viktor s tým, že neskôr sa objavili aj problémy so zle vyvinutým konečníkom. V roku 1999 musel isť na druhú operáciu srdca, pretože prietok nebol dostatočný a pľúcnicu bolo potrebné  vymeniť. Pri tejto operácii však bola pravdepodobne nechtiac kanilou vpustená do mozgu vzduchová bublina, ktorá mu poškodila mozog.

Následkom toho sa uňho prejavila epilepsia. “Je to individuálna choroba, dá sa len kontrolovať liekmi, ktoré na danú formu epilepsie zaberajú.  Človek s týmto ochorením sa často stretáva s predsudkami, vyradením z kolektívu, či diskrimináciou,” vysvetľuje. Epileptické záchvaty sa však postupne stále zhoršovali a narúšali aj jeho fungovanie na základnej i strednej škole. Práve na strednej škole sa dostal do skvelej triedy, kde sa oňho starali učitelia i spolužiaci. V tom čase už mal záchvaty na dennom poriadku a možnosti liečby sa vyčerpali. 

Článok čítajte na ďalšej strane: