Vášnivý zberateľ Rudolf (74) vlastní vyše 300 váh: Najkrajšie sú maďarské a KTORÁ je najmenšia?

Váhy od výmyslu sveta a mnohé z nich ste určite nevideli ani na fotografiách! V Michalovciach otvorili v priestoroch Východoslovenského múzea výstavu Váhy Rudolfa Repického. Tento 74-ročný zberateľ z Michaloviec ich má doma okolo tristo. „Tu sme vystavili niečo málo vyše dvestodeväťdesiat. Veľmi sa teším záujmu ľudí, prišlo ich veľmi veľa na otvorenie,“ nadšene nám priznáva.

Príbeh sa pritom začal písať pred dvadsiatimi rokmi. „Bolo to po smrti dedka, keď som v jeho dome jednu váhu našiel. Zaujal ma jej mechanizmus, ale bolo ju treba opraviť. Tak som sa do toho pustil a pomaly som ju zreštauroval,“ vraví Repický. „Ešte mamička si ma doberala, že načo mi to bude.“

Postupne sa však začal čoraz viac aktívne obzerať po týchto meradlách hmotnosti. „Najviac sa to rozbehlo za posledných desať rokov. Chodil som po všelijakých burzách na Slovensku, do Maďarska. Dá sa povedať, že kade som chodil, len váhy som pozeral. Nakupoval som ich aj v starožitníctvach,“ rozpráva s tým, že aj jeho žena Lenka vie, čo ho najviac poteší. „Kúpila mi tiež zopár kúskov. Musím úprimne uznať, že je veľmi trpezlivá a podporuje ma v tom. Čo my dvaja sme sa tých váh navláčili…“

Hoci málokto mu len tak váhy podaruje, je to jeho záľubou. A teda neváha si za ne zaplatiť. „Cifry behajú hore-dole, všetko je už dnes aj tak o dohode. Môže to byť päťdesiat eur, ale aj šesťsto či osemsto. Ide len o to, ako si ten človek váži umenie a históriu. Aby si neskôr nepovedal, že radšej som si mohol nové topánky kúpiť,“ konštatuje michalovský zberateľ.

Presné sumy najmenších či tých najhodnotnejších kúskov jeho zbierky sme sa síce nedozvedeli, ale jemu najviac srdcu blízke sú jednomiskové váhy s hodinovou ručičkou. „Sú tu aj váhy, ktoré zvážia dvadsaťkilové závažie, desať či päťkilové. Na sebe mám dokonca takú, ktorá vie zvážiť najviac päťdesiat gramov,“ hovorí Rudolf. 

Dodáva, že medzi vystavenými kusmi je možné nájsť poštové váhy, mäsiarské či lekárske. „Historicky najstaršia váha je z roku 1713, ale to by musel prísť nejaký veľký odborník, aby to aj posúdil. Treba však uznať, že výzorovo najkrajšie sú tie maďarské.“

Sám dokonca nemá problém sa pustiť do reštaurovania týchto vzácnych zariadení. „Ďakujem mamičke, lebo práve na jej dvore sa to všetko deje. Je to veľa prachu, zápachu, ale ten výsledok stojí za to,“ opisuje.

Aj keď samotný proces, kým sa zo zhrdzavenej a zničenej váhy stane pastva pre oči trvá niekoľko týždňov, tento koníček pána Rudolfa baví. Avšak už sám premýšľal nad tým, že celú zbierku predá. „Pretože čas sa nedá zastaviť, roky utekajú. Aj tu, na túto výstavu, sme to všetko vybaľovali z vriec a skladali dokopy. Ale zatiaľ definitívne neviem, čo ďalej,“ priznáva a zároveň pozýva všetkých na túto ojedinelú výstavu mapujúcu historický vývoj aj samotnej doby. 

Priestory Východoslovenského múzea v Michalovciach budú hostiť zbierku Rudolfa Repického do 9. júna.