Táto škola je prvou základnou školou na svete, na ktorej sa vyučuje povinný predmet sokoliarstvo. Vzdelávanie žiakov je zamerané aj na témy klimatickej zmeny a reálne vnímanie prírodného prostredia. Vyučovanie prebieha vo veľkej miere priamo v lesnom prostredí, kde sa žiaci učia o ochrane prírody. Ide o skutočne výnimočný vzdelávací systém, ktorý nenájdete nikde inde. A práve tým zaujala aj v zahraničí.

Pred pár dňami totiž na zasadnutie medzinárodnej asociácie sokoliarstva do Mongolska vycestovala slovenská delegácia, ktorá pozostávala z členov klubu sokoliarov, pedagógov a jedného žiaka. “Jeho úlohou bolo aj prezentovať našu školu a náš jedinečný vzdelávací systém. Len na Slovensku sa totiž vyučuje sokoliarstvo od materskej školy až po univerzity,” vysvetľuje riaditeľ Pavel Michal.

Zasadnutie bolo spojené s festivalom tradičnej mongolskej kultúry, kde mali možnosť vidieť ukážky jazdy na koni, streľby z luku a sokoliarskeho výcviku. „Boli sme tam niekoľko dní a urobili sme si dobrodružnejšiu cestu po Mongolsku, aby sme spoznali krajinu aj mimo tradičných turistických trás,“ dodal Michal. Ubytovanie v tradičných jurtách a návštevy rozľahlých stepí, kde sa voľne pasú kone a ovce, dodali cestovaniu jedinečnú atmosféru.

Mongolsko je známe ako kolíska sokoliarstva. „V stredoázijských krajinách, ako Mongolsko, Kirgizsko a Kazachstan, vznikalo sokoliarstvo už približne 2000 rokov pred našim letopočtom,“ priblížil. Napriek tomu je v Mongolsku celkový systém sokoliarskeho vzdelávania neexistujúci. To ešte viac podčiarkuje jedinečnosť slovenského prístupu.

„Naša krajina sa stáva sokoliarsky vzdelávacou krajinou, a mnohé krajiny, vrátane Spojených arabských emirátov, či Grécka, prejavili záujem o náš vzdelávací systém,“ dodal Michal. Súčasťou delegácie bol aj žiak a aktívny sokoliar Jožko (11), ktorý v angličtine prezentoval školu.

„Bolo to veľmi náročné, aj čo sa týka časového posunu, ale zvládol to bravúrne. Jeho výkon zaujal medzinárodnú asociáciu sokoliarstva, ktorá mu ponúkla pozíciu pozorovateľa sokoliarskej edukácie vo svete ako jedinému dieťaťu na svete,” zdôraznil. Hoci je podľa neho táto krajina veľmi zaujímavá a iná ako naša, v niektorých momentoch môže pôsobiť dosť fádne. Po niekoľkých dňoch strávených v tejto oblasti sa pre nich stala relatívne obyčajnou.

“Na jednej strane sú tu rozsiahle roviny, na druhej vysoké pohoria, ktoré však postrádajú stromy. Na stepiach sa voľne pasú kone, kravy, ovce a kozy, čo je síce pekné, ale predstavuje to isté riziko pre cestovateľov. Pri jazde po asfaltových cestách je potrebné byť opatrný, pretože zvieratá môžu nečakane prebehnúť cez cestu,“ hovorí. S asfaltovými cestami, ktoré tvoria len 20% infraštruktúry, sú cesty zväčša neupravené a prechádzajú rozsiahlou stepou, čo pridáva na dobrodružnosti každej jazdy.

Krajina je domovom fascinujúcich dravcov, ako sú orly skalné, orly stepné a sokoly sťahovavé, či sokol rároh. Atraktívne boli aj supy tmavohnedé, alebo supy himalájske, ktoré mali možnosť vidieť aj zblízka. Z diaľky to zas bol kôň převalský, ktorý je jediný voľne žijúci kôň na svete.

“Jeden známy mi napísal, že Mongolsko je gastronomické peklo,” smeje sa riaditeľ a toto vyjadrenie potvrdzuje. “Mongolské jedlo je veľmi jednotvárne, relatívne veľmi jednoduché. Od cestovín cez pirohy a rôzne placky, a všetko je veľakrát spojené práve s baraninou. Tá akoby bola len uvarená a neochutená. Stretli sme sa aj s iným mäsom napríklad z jaka alebo z koňa, ale prevláda tu práve baranina,” uzatvára s úsmevom.