Vo štvrtok o druhej popoludní sa rodina zúčastnila rímskokatolíckej kremačnej rozlúčky so zosnulým Andrejom Kiskom (†90). Exprezident Andrej Kiska ml. prišiel do Domu smútku v Poprade Veľkej pol hodinu pred obradom. Podopieral svoju smútiacu mamu, sprevádzala ho jeho manželka Martina a deti. Prišla aj jeho dcéra Natália so svojim manželom, Rakúšanom Michaelom a svojou mamou Máriou, prvou manželkou exprezidenta.

Z pohrebu sa robil aj online prenos do San Francisca pre vnuka zosnulého, Andreja najmladšieho a smútočným hosťom sa prihovoril exprezident A. Kiska. "Dnes sme sa zišli, aby sme sa rozlúčili s človekom, ktorého život bol tichým, no hlbokým svedectvom o sile lásky, viery a odvahy. S manželom, otcom, dedkom, pradedkom, svokrom, ujom, priateľom, či známym. Dovoľte mi povedať, to čo mi v týchto dňoch znie v srdci najhlasnejšie, o čom oco posledné roky premýšľal a opakovane sa s nami rozprával - že nič, nič na tomto svete sa nestratí. Nič nevzniká a nič nezaniká. Len hmota sa premieňa na energiu a energia späť na hmotu a že aj smrť je len súčasťou tejto premeny. A človek, ak žil s láskou, zostáva a mení sa na silu, ktorá je tu s nami," povedal.

Zosnulý Kiska starší zanechal svojmu synovi list, ktorý si mal prečítať až po jeho odchode z tohto sveta. „Jeho slová uznania, hrdosti, obdivu na to, čo som dosiahol ma nesmierne potešili,“ povedal Andrej Kiska pred pohrebom.

V smútočnom príhovore však prezradil, čo v liste stálo. “Napísal, že jeho detstvo bolo veľmi šťastné. Skromné, ale bohaté na lásku,” vravel v emotívnom prednese. Andrej starší sa narodil v roku 1934 v kráse prírody v Jezersku. Otec mu tragicky zomrel, keď bol ešte mladý: "A bolo mu ľúto, že sa mu aspoň máličko nevedel odvďačiť za fyzicky náročnú prácu pre desaťčlennú rodinu a za možnosť, ktorú dostal - vzdelanosť.”

Jeho detstvo bolo naplnené bratmi a sestrami, s ktorými zdieľal nielen jedlo, ale aj sny: “Tie však narážali na tvrdú realitu. Ako 16-ročného ho chceli prinútiť spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou. Len preto, lebo si dovolil snívať o slobode, o viere. A že si dovolil napísať, že Boh raz zmení tento svet.” Keď odmietol, vyradili ho zo všetkých stredných škôl. No on sa nezlomil, rok pracoval ako baník. Režim mu napokon umožnil naplniť jeden z jeho snov - stať sa učiteľom: “Ticho, ale s veľkou silou, vychoval generácie mladých ľudí. Jeho najväčší zápas sa však odohrával v jeho vnútri. Otec vždy bol v hĺbke svojej duše silno veriaci. Ale žil v dobe, keď sa viera trestala, čo sám zažil."