Kiska najstarší musel ako učiteľ matematiky fyziky, neskôr inšpektor, vedúci odboru školstva či podpredseda Okresného národného výboru svoju vieru skrývať, aby nás, svoje deti, ochránil. “Stál pred najťažšou otázkou rodiča: Budem verejne hájiť svoju vieru? Alebo ochránim svoje deti a dám im možnosť vzdelania a lepšej budúcnosti? Vybral si nás. A za túto obeť, pre neho osobne veľmi ťažkú, my nikdy neprestaneme byť vďační. Vzdelanie považoval za základ našej budúcnosti,” vravel exprezident na pohrebe.

Dodal, že jeho nebohý otec bol nesmierne hrdý na úspechy svojich synov - Andreja a Jaroslava. Bez ohľadu na to, kto sa čomu venoval: “V liste na rozlúčku tiež napísal: Považoval som sa za najšťastnejšieho otca, dedka a pradedka v celom známom i mne neznámom svete. Pán mi daroval nielen vás, synovia moji! Ale tiež všetky vnúčatá a pravnúčatá, bez rozdielu mnou milovaných. A blažený pocit ich veľkej náklonnosti ku mne. Odnášam si so sebou pocit spomienky na spoločné pobyty, rodinné stretnutia a mnoho krásnych dní."

Svoje najkrajšie chvíle si užíval so svojimi blízkymi na ich chate v Štôle, ktorú volali Maják: “Skratka, ktorú vytvoril z našich mien - Mária, Andrej, Jaro, Andrej Kiskovci - MAJAK. Chatu nazýval svojim domovom. Stala sa pre neho útočiskom, oddychom a balzamom na všetky problémy tohto sveta. Trápila ho divoká privatizácia a rozkradnutie spoločného bohatstva po divokej privatizácii. Ako aj spôsob, ako on a iní schopní ľudia boli odstavení od možnosti sa ďalej spolupodieľať na tvorbe našej krajiny."

Opisoval, ako ľudia mali jeho otca radi a príbuzní vedeli, že jeho ochota pomôcť komukoľvek z rodiny bola obrovská: “Keď sa na neho niekto s prosbou obrátil, vedeli ste, že otec urobí všetko, skutočne všetko, čo je v jeho silách, aby pomohol. Rodina bola pre neho vždy základ.” Po odchode do dôchodku si jeho “oco” kládol nové výzvy - spisoval rodokmene či históriu domov v jeho rodnom Jezersku na Zamagurí: “Oživil starý gramofón a púšťal si platne z nášho detstva. Viedol nás k úcte k histórii a našim predkom."

Exprezident deň pred skonom svojho otca bol s ním, rozprávali sa, opisoval mu svoje dojmy z návštevy dalajlámu v Tibete, z ktorej sa krátko predtým vrátil. Andrej starší sa zaujímal o synove zážitky, veľa sa ho pýtal. Nasledujúce ráno však prišla exprezidentovi zdrvujúca správa o odchode jeho otca, ktorého mal veľmi rád.

“Oci, neviem ako ste to s mamou dokázali. Ale s Jarom sme vyrastali v nesmierne pokojnej a šťastnej rodine, kde sme nepoznali hádky. Vždy, keď sa u nás doma zamračilo, si zavelil: Choďte sa hrať! A my sme s Jarom vypadli a vrátili sa, keď už bolo slniečko na oblohe,” opisoval exprezident svoje detstvo s rodičmi a poďakoval sa im aj v mene brata za úžasné detstvo so sobotnými výletmi a spievaním v aute, s ich spoločnou prípravou raňajok v starom dome, s dovolenkami na Máchovom jazere alebo pri chytaní pstruhov.