Reklama

Na koho má ťažké srdce jedna z najväčších obdivovateliek Karla Gotta? TAKTO sa vyžalovala!

Reklama

Prvý októbrový deň uplynuli dva roky od smrti Karla Gotta. Už tradične merala cestu do Prahy na cintorín Malvazinky aj jeho zrejme najväčšia a najvernejšia fanúšička a obdivovateľka zo Slovenska Ľubica Žilíková (52) z Lučenca. O tom, čo ju trápi, sa zdôverila po návrate zo stovežatej metropoly.

Piesne sa vytrácajú

Zatiaľ čo v minulosti Ľubica s manželom cestovali do Prahy len na otočku, teraz tam pobudli tri dni. "A možno aj preto som si uvedomila, že sa postupne na Karla zabúda. Pri hrobe už nebolo toľko fanúšikov ako rok predtým, aj kvetov bolo pomenej. Bola som na hrobe v piatok a potom ešte v nedeľu pred odchodom domov. Smutno mi bolo aj z toho, že cestou autom tam aj späť som nepočula v rádiu ani jedinú pieseň maestra. Keďže manžel šoféroval, mala som čas prelaďovať stanice," hovorí sklamane. Poznamená, že aj v prípade Gotta zrejme platí, zmizne z oči, zmizne z mysle.

Rýchle zabúdanie 

"Len sa mi zdá, že na to, aký to bol umelec, zabúdanie prišlo priskoro. Potešilo ma akurát to, že pri hrobe som sa stretla s členmi jeho českého fanklubu a naozaj bolo vidieť, že ani odchodom speváka neopadol ich záujem," konštatuje šarmantná kvetinárka Ľubica, ktorá sa dostala do povedomia verejnosti tým, že na pohreb Gotta vyhotovila veniec, ktorý koordinátori umiestnili tesne vedľa toho od vdovy Ivany. V deň nedožitých narodenín a pri prvom výročí úmrtia vyrobila ďalšie smútočné dekorácie, ktoré niesli tajomné posolstvá. Tohtoročné druhé výročie nebolo výnimkou.

TU nájdete, aké prekvapenie zažila Ľubica v Prahe ►►►►►

„Urobila som veniec, ktorý pozostával zo sklenenej vázy, do ktorej som uložila aranžovaciu hmotu a mach, do toho som naliala asi desať litrov vody, kvôli živým kvetom, aby nezvädli, a navrch toho bol osadený slamený veniec, obalený listami brečtanu. Všetko bolo ozdobené 22 bledoružovými ružami (maestro ich zbožňoval - pozn.red.), čiernou stuhou, na ktorú som napísala zlatými písmenami názvy 22 pesničiek a odkaz maestrovi,“ vysvetľuje.

Vrúcny odkaz

Textu dominovali slová: „Tie pesničky sú krásne spomienky na teba,“ povedala Ľubica, ktorej vyhotovenie venca trvalo takmer tri hodiny. Následne nasadli do auta a zamierili do Prahy.

„ Moje pocity boli veľmi zvláštne. Na jednej strane radosť, že nás opatrenia opäť nestopli, na druhej zasa smútok, že Karel tu už nie je neuveriteľné dva roky! Aj som si poplakala,“ priznala vtedy.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Ľubicu Žilíkovú z Lučenca, spoznávajú od istého času na ulici aj neznámi ľudia

    Návrat na cintorín

    Ľubica s manželom počas troch dní v Prahe si pozreli mesto a prešli sa aj po nábreží Vltavy. "Zažila som aj prekvapenie. V sobotu som mala v pláne  ísť na nový film o Bondovi a vtedy som si všimla, že v predpremiére premietajú film Karel, zmenili sme preto plán. Film sa mi páčil, občas som sa neubránila slzám," hovorí Ľubica, ktorá sa v nedeľu pred odchodom ešte raz vybrala aj k hrobu maestra. "Veniec bol tam, kde som ho položila, ruže našťastie nezvädli. Pobudla som tam v zamyslení asi dve hodiny," uzavrela veľká obdivovateľka maestra Gotta, ktorá plánuje vybrať sa do Prahy opäť o rok.

    Viac foto nájdete TU ►►►►►

    Vyjadrite svoj názor v komentároch i ankete pod článkom!

    Anketa

    Myslíte si aj vy, že maestro už odchádza do zabudnutia?