Magda Vášáryová (74): Stretnutie so spolužiakmi zo strednej školy po neuveriteľne dlhom čase

Slávna Banskoštiavničanka priznala, že si so študentmi z I. A triedy, ktorá mala zameranie na matematiku, veľmi dobre rozumela a ostalo to tak až doteraz. „Moji rodičia však neskôr rozhodli, že sa presťahujeme do Bratislavy. Mala som sedemnásť rokov. Druhý ročník som absolvovala ešte doma, ale do tretieho maturitného som nastúpila v mieste nového bydliska. V tom čase som už nakrúcala filmy a veľa som preto vymeškala," zaspomínala si pani Magda.

Dodala, že v Štiavnici mala od riaditeľa školy výnimku, niečo ako dnešný individuálny študijný plán. Otec, ktorý bol profesorom slovenčiny, trval preto na tom, že ako neplnoletá musí mať k dispozícii pedagogičku, ktorá jej bude pomáhať s učením. „Spolužiaci mi vždy povedali, čo preberali. A ja som to musela doháňať. Potom, keď som sa z filmovačky, vtedy Markéty Lazarovej, vrátila, musela som absolvovať preskúšanie," poznamenala s dôvetkom, že nikdy s tým nebol problém. V Bratislave fungovala v rovnakom režime vzdelávania.

Stalo sa však niečo, s čím nikto nerátal. „Dva týždne pred maturitou ma riaditeľ vyhodil zo školy s tým, že on mi neudelil výnimku ako v Štiavnici, a keďže mám veľa hodín vymeškaných, dal mi ultimátum, že musím spraviť skúšky zo všetkých predmetov, aj z tých, z ktorých som nematurovala. Triedny, ktorý nás učil matematiku, z toho nerobil vedu, povedal, že jemu stačí, že som napísala dobre písomku, a skúšať ma nebude, rovnako aj fyzikár," lovila v pamäti dávne, nie príliš idylické spomienky.

Viac fotografií nájdete TU

Nie všetci vyučujúci však boli rovnako uznanliví. Dejepisárka mala iný názor. „Na to nikdy nezabudnem. Dala mi tému: Partizánske skupiny na východnom Slovensku. Snažila som sa všelijako trepať okolo toho. Potom ju ostatní učitelia uhovorili, aby mi dala ešte jednu otázku. Tú som vedela perfektne. Napokon som sa k maturite dostala a napriek stresu som zo všetkých maturitných predmetov (fyzika, matematika, deskriptívna geometria, francúzština, slovenčina a ruština) zmaturovala na jednotky. To bolo u mňa pravidlom, do štúdia na vysokej škole som nikdy nemala inú známku," povedala trochu neskromne o náročnom období.

Čítajte TU o stretnutí maturantov a darčeku veci po Lasicovi do dražby. Zahlasujte v našej ankete

Opýtali sme sa na stretnutie bývalých maturantov, ktoré mali pred pár dňami v známom a obľúbenom podniku v Banskej Štiavnici. „Bratislavčania stretávky neorganizujú, ale moji spolužiaci z banskoštiavnickej SVŠ áno. Do triedy nás nastúpilo spolu 21 žiakov. Napriek tomu, že sme sa rozpŕchli kdekade po svete, všetci sme v kontakte a vieme o sebe. Na tejto stretávke chýbal spolužiak, ktorý žije v Austrálii, ale bol na tej predchádzajúcej spred piatich rokov," poznamenala s úsmevom.

Veselá a družná partia sa stretáva pravidelne každých 5 až 10 rokov. „Toto som teraz zabezpečovala ja s kamarátkou Oľgou. Bolo to trochu aj spomienkové na štyroch z nás, ktorí odišli." Pripadalo nám zvláštne, prečo sa stretnutie uskutočnilo v kratšom termíne po tom predchádzajúcom. „Všetci máme okolo 75 rokov a nemôžeme vedieť, či sa na jubilejnom v roku 2026 (maturovali v roku 1966 - pozn. red.) stretneme ešte v rovnakej zostave ako teraz. Aj s našou triednou Táničkou Protopopovou. Veď koľkí prišli o paličke. Darmo, ale vek je vek," povedala zamyslene.

Magda Vášáryová prezradila, že pri stretnutí sa nezvykne nejako extra zamýšľať nad tým, čo bolo. „Nie som sentimentálna, žijem prítomnosťou, nie spomienkami. Iste, tešila som sa na spolužiakov a tiež na našu triednu, ktorá podľa môjho názoru napriek tomu, že je staršia o jedenásť rokov, vyzerá z nás všetkých najlepšie," smiala sa Magda. „Je úžasná, všetkých nás má rada a pamätá si naše mená. Vďačíme jej za mnohé. Je skrátka senzačná, aj dnes sa vozí na bicykli po Štiavnici," spomenula zaujímavosť takmer o deväťdesiatročnej učiteľke.

Vášáryová na otázku, či si aj ona ešte pamätá mená všetkých spolužiakov, odpovedala: „Ako dobre vychovaný človek si ich vždy pred stretávkou pripomeniem, aby som sa nedostala do situácie, že si nebudem vedieť spomenúť na priezvisko či krstné meno niekoho, kto sa mi prihovorí," priznala uznávaná Banskoštiavničanka, ktorá zhruba štvrťstoročie každoročne
absolvuje aj pravidelné stretnutie so skupinkou 7-8 spolužiakov zo ZŠ.

Vášaryová na záver rozhovoru spomenula, že je veľmi zaneprázdnená, ale na pomaturitné stretnutie a rôzne charitatívne akcie si vždy nájde čas. „Aj tento víkend som sa zúčastnila na Charity Golf Cupe, ktorý sa konal vo Veľkej Lomnici pod záštitou Petra Bondru. A keďže jeho hlavnou myšlienkou bola pomoc deťom, darovala som do dražby tri golfové palice manžela Milana Lasicu."

Viac fotografií nájdete TU

Spomenula, že obaja holdovali tomuto športu. „Milan bol dobrý v golfe, ale ja tiež. Keď som hrala s ním, musela som si dávať pozor. Bol veľmi ,ješitný´ a nepáčilo by sa mu, keby som bola lepšia ako on," uzavrela pani Magda príjemné rozprávanie nielen o pomaturitnej stretávke.