Členovia Združenia priateľov Hričovského hradu na začiatku stali pred mnohými úskaliami. Jedným z nich bol prístup na Hričovský hrad. Problém boli stromy, cez ktoré sa na hrad nemohli dostať. Riešili preto dôležitú otázku a to výrub niektorých stromov, aby sa po ceste vedeli na hrad dostať. Otázka síce bola jednoduchá, no odpoveď veľmi zložitá. No i napriek tomu, členovia združenia dostali povolenie na výrub a tak mohli začať s dôležitými úpravami.

Hrad je naozaj v zlom stave a preto sa na obnove podieľajú dobrovoľníci, ktorí mu chcú vdýchnuť nový život.
Hrad je naozaj v zlom stave a preto sa na obnove podieľajú dobrovoľníci, ktorí mu chcú vdýchnuť nový život.
Zdroj: archív Združenia priateľov združenia priateľov Hričovského hradu

Nakoniec aby sa na hrad dostali autom so stavebným materiálom, museli spraviť prístupovú cestu. Všetko sa im podarilo a tak im už nič nebránilo v ceste, aby mohli začať s úpravami hradu. Obnova je tak nevyhnutná, pretože hrad sa rozpadáva a kamene voľne padajú z výšky aj desať metrov. Hričovský hrad je pre turistov lákavý, pretože z najvyššie položenej prístupnej malej plochy je pekný výhľad na veľkú časť hrebeňa Malej Fatry.

Presvedčili sa o tom aj dobrovoľníci pred štyrmi rokmi, ktorí na hrade pracujú. Pár hodín pred tým, ako sa stena zrútila, na hrade pracovali študentky z Nitry. Odrábali si tam svoju povinnú prax. Mali obrovské šťastie, večer, keď odchádzali, bolo všetko v poriadku. Ráno tu už našli len haldu kameňov. Ak by tam ostali, zrejme by už neboli medzi živými.

Hrad je naozaj v zlom stave a preto sa na obnove podieľajú dobrovoľníci, ktorí mu chcú vdýchnuť nový život.
Hrad je naozaj v zlom stave a preto sa na obnove podieľajú dobrovoľníci, ktorí mu chcú vdýchnuť nový život.
Zdroj: archív Združenia priateľov združenia priateľov Hričovského hradu

V historickom objekte niekdajšej mýtnice v Dolnom Hričove plánujú vytvoriť expozíciu, kde by nielen ukázali výsledky svojej práce, ale vystavili aj predmety, ktoré pochádzajú z archeologických výskumov nad obcou Hričovské Podhradie. „Pred rokom keď sme robili archeologický výskum, podarilo sa nám nájsť veľké množstvo mincí, asi 40, veľká väčšina z toho sú vlastne falzifikáty približne z obdobia, keď na hrade žil rod Podmanických. Aj v listinách je doložené, že na Hričovskom hrade falšovali mince, že tam bola falšovateľská dielňa,“ vyjadril sa Jozef Mihálik zo Združenia priateľov Hričovského hradu.

História o Hričovskom hrade

Hričov patrí rozlohou k najmenším slovenským hradom. Postavili ho krátko po tatárskom vpáde ako drevené hradisko vo vlastníctve nitrianskeho biskupa. Na začiatku 2. polovice 13. storočia ho prestavali, lebo v roku 1256 sa v darovacej listine kráľa Bela IV. spomína ako kamenný hrad. Vchádzalo sa do neho bránou vysekanou do skaly, pri ktorej vytesali aj lavice pre stráže. Veľmi členitý terén prinútil vystavať budovy podľa tvaru skál. Vznikol tak objekt bez vnútorného dvora tvoriaci jednoliaty celok.