Pavol Konštiak

Členovia Združenia priateľov Hričovského hradu na začiatku stali pred mnohými úskaliami. Jedným z nich bol prístup na Hričovský hrad. Problém boli stromy, cez ktoré sa na hrad nemohli dostať. Riešili preto dôležitú otázku a to výrub niektorých stromov, aby sa po ceste vedeli na hrad dostať. Otázka síce bola jednoduchá, no odpoveď veľmi zložitá. No i napriek tomu, členovia združenia dostali povolenie na výrub a tak mohli začať s dôležitými úpravami.

Nakoniec aby sa na hrad dostali autom so stavebným materiálom, museli spraviť prístupovú cestu. Všetko sa im podarilo a tak im už nič nebránilo v ceste, aby mohli začať s úpravami hradu. Obnova je tak nevyhnutná, pretože hrad sa rozpadáva a kamene voľne padajú z výšky aj desať metrov. Hričovský hrad je pre turistov lákavý, pretože z najvyššie položenej prístupnej malej plochy je pekný výhľad na veľkú časť hrebeňa Malej Fatry.

Presvedčili sa o tom aj dobrovoľníci pred štyrmi rokmi, ktorí na hrade pracujú. Pár hodín pred tým, ako sa stena zrútila, na hrade pracovali študentky z Nitry. Odrábali si tam svoju povinnú prax. Mali obrovské šťastie, večer, keď odchádzali, bolo všetko v poriadku. Ráno tu už našli len haldu kameňov. Ak by tam ostali, zrejme by už neboli medzi živými.

V historickom objekte niekdajšej mýtnice v Dolnom Hričove plánujú vytvoriť expozíciu, kde by nielen ukázali výsledky svojej práce, ale vystavili aj predmety, ktoré pochádzajú z archeologických výskumov nad obcou Hričovské Podhradie. „Pred rokom keď sme robili archeologický výskum, podarilo sa nám nájsť veľké množstvo mincí, asi 40, veľká väčšina z toho sú vlastne falzifikáty približne z obdobia, keď na hrade žil rod Podmanických. Aj v listinách je doložené, že na Hričovskom hrade falšovali mince, že tam bola falšovateľská dielňa,“ vyjadril sa Jozef Mihálik zo Združenia priateľov Hričovského hradu.

Hri&#269;ov patr&iacute; rozlohou k najmen&scaron;&iacute;m slovensk&yacute;m hradom. Postavili ho kr&aacute;tko po tat&aacute;rskom vp&aacute;de ako dreven&eacute; hradisko vo vlastn&iacute;ctve nitrianskeho biskupa. Na za&#269;iatku 2. polovice 13. storo&#269;ia ho prestavali, lebo v roku 1256 sa v darovacej listine kr&aacute;&#318;a Bela IV. spom&iacute;na ako kamenn&yacute; hrad. Vch&aacute;dzalo sa do neho br&aacute;nou vysekanou do skaly, pri ktorej vytesali aj lavice pre str&aacute;&#382;e. Ve&#318;mi &#269;lenit&yacute; ter&eacute;n prin&uacute;til vystava&#357; budovy pod&#318;a tvaru sk&aacute;l. Vznikol tak objekt bez vn&uacute;torn&eacute;ho dvora tvoriaci jednoliaty celok.

Partia mladých nadšencov vzala svoje sily do hrstí: Pozrite sa, do čoho sa pustili!