Storočný starček sa celý svoj život nepohol z dedinky obklopenej lesom. Dodnes žije v dreveničke v Livovskej Hute (okres Bardejov). Vie sa o seba sám postarať. A nielen to! Celé leto obrába záhradku a pestuje zeleninu, kosí záhradu, v nedeľu uvarí, zahnetie, uvaľká a nareže rezance do polievky, zájde na nákup.

Narodil za prvej republiky, v roku 1924, do rodiny chudobného roľníka. Boli takí biedni, že ani na posteľ pre neho nemali. Musel si vyrobiť konštrukciu podobnú saniam, ktorú si každý večer vytiahol spod vysokej postele svojich rodičov. “Dnes sa koberce dávajú pod nohy, vtedy sme sa nimi prikrývali. V lete som chodieval bosý, v zime som si ich obtočil handrami a hajde do polmetrového snehu,” opisoval nám pred 6 rokmi čiperný deduško. Už vtedy sme ho obdivovali, ako dobre sa drží vo svojom veku. A odvtedy mu sily ani napriek storočnici neubudli a stále je činorodý.

Skromný starček sa celý život venoval gazdovstvu - práci na roli a pri dobytku. S manželkou Máriou (†80), ktorá zomrela pred 21 rokmi, vychovali štyroch synov. Mikuláš jedného už prežil. Veď život v drevenici v horskom údolí, v čistej prírode a bez smogu sa podpísal aj na jeho vynikajúcom zdraví. Netrápia ho choroby, aj zrak ma dobrý a nepotrebuje okuliare.

Chodí ako mladík, vzpriamene, má svižný krok. Pije výlučne vodu z horskej studne. Bez pomoci vyšliape do strmého kopca, aby sa v studničke bystrej vody aj okúpal. Na opačnej strane brehu pestuje zeleninu, o hriadky sa stará sám, nikto mu nepomáha: “Cez leto sa s tým zabavím a v zime oddychujem. No musí si drevo zaobstarať na kúrenie, priniesť ho do domu a vyhrievam si chrbát.”

Prežil niekoľkých prezidentov a na otázku, kedy sa mu žilo najhoršie, reaguje pohotovo: “Za Tisa. Museli sme chodiť slúžiť k farárom. Vtedy boli kňazí zámožní, mali veľké majetky, polia. No robiť na nich musel chudobný ľud.” Prekvapí vás však, ktorú dobu považuje za najlepšiu: “Teraz sa mi žije dobre. Dostávam penziu, síce najnižšiu, ale mám dosť. Mám na všetko, čo potrebujem."