Primátor Komárna IGNORUJE zákon o štátnom jazyku! Vyskúšali sme si to na VLASTNEJ koži

Obyvatelia slovenskej národnosti v Komárne, ktorých tu podľa Štatistického úradu SR žije až 31,2 %, sa totiž už niekoľko rokov nevedia dostať ani k slovenskému prekladu zasadnutí mestského zastupiteľstva. Viac ako tretina Slovákov je tak doslova vylúčená z verejného života v tomto meste.

S rokovaním mestského zastupiteľstva v maďarčine majú problém aj samotní Komárňania, ktorých rodným jazykom je slovenčina. A tých teda nie je vôbec málo. Podľa hovorkyne Štatistického úradu SR Jany Morháčovej žilo k 31.12. 2023 v meste Komárno 32 114 obyvateľov. Z toho bolo 17 544 obyvateľov maďarskej národnosti a 10 022 slovenskej národnosti.

"Nie som pôvodom z Komárna. Tam, odkiaľ pochádzam, som sa zaujímala o aktuálne dianie v meste, o to viac lebo som bola zamestnanec mestského úradu. Mala som snahu zúčastniť sa verejných zasadnutí mestského zastupiteľstva aj v Komárne, žiaľ, pri prvom kontakte s úradníkmi som zistila, že na prvom mieste nie je úradný štátny jazyk, čo mne osobne robí veľký problém, keďže neovládam maďarsky jazyk. Som povinná ho ovládať na Slovensku, aby som mohla plnohodnotne žiť?," pýta sa Lucia (35).

S rokovaním v maďarčine má zjavný problém aj Slávo (20). "Všade, od nás mladých chcú, aby sme sa zúčastňovali verejného života. Rád by som, ale je povinnosť ovládať maďarsky jazyk? Sme na Slovensku a štátny jazyk je slovenčina, čiže obzvlášť by mal byť preferovaný v samospráve, ktorá má k človeku najbližšie," odkázal vedeniu mesta Komárno.

Rozhorčený s používaním maďarčiny na rokovaní zastupiteľstva je aj Ádám (52), napriek tomu, že maďarčinu ovláda výborne. "Konečne sa o toto niekto zaujíma. Som rodený Komárňan, základnú školu mám maďarskú. Na strednú školu som chodil do Zvolena, takže slovenskú. Aj napriek tomu, že maďarčinu ovládam slovom aj písmom, slovenčina je štátny jazyk."

A servítku si teda pred ústa vôbec nedával: "Na Slovensku žijem, na Slovensku platím dane, tie platím aj v mojom meste, a preto si myslím, že aj poslanci by mali rokovať v štátnom jazyku. Lenže keď ste počuli pána primátora hovoriť štátnym jazykom, tak je asi jasné, prečo tomu tak nie je."

Ešte v júni preto náš redaktor požiadal pred 11. zasadnutím Mestského zastupiteľstva (MZ) v Komárne vedenie mesta o oficiálneho tlmočníka, keďže sa sa chcel mestského zastupiteľstva zúčastniť. Vtedy mu tlmočil Pál Banai Tóth, no ten v skutočnosti nie je žiadnym tlmočníkom, ale starostom obce Moča. Navyše, zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) vyplýva, že Pál Banai Tóth nikdy ani tlmočníkom nebol.

Náš redaktor preto využil na ďalšom zasadnutí aj druhú ponúknutú možnosť, ktorú mu mesto Komárno dalo. "Každý, kto na zasadnutí mestského zastupiteľstva prejaví potrebu tlmočenia, môže požiadať o to, aby sa rokovanie viedlo buď v slovenskom jazyku, alebo so zabezpečením tlmočenia," odpovedala vtedy nášmu redaktorovi Anna Szabóová z kancelárie primátora.

A tak požiadal o to, aby sa verejné mestské zasadnutie uskutočnilo v slovenskom jazyku na základe zákona o štátnom jazyku. Primátor Komárna Béla Keszegh však nášmu redaktorovi priamo pred zasadnutím mestského zastupiteľstva písomnú žiadosť, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo v slovenskom jazyku, podpísať rázne odmietol. Poslancom pred rokovaním zastupiteľstva len povedal, že redaktor z Plusky o to požiadal, no nedal o tom ani len hlasovať.

Primátor preto priamo pred zasadnutím požiadal náčelníka mestskej polície Alexandra Tótha, ktorý v miestnosti bol, aby nášmu redaktorovi prekladal to, čo bude potrebovať. Otázne však je, ako mohol z rokovania v maďarskom jazyku vedieť, čo je pre neho dôležité, aby mu to potom náčelník mestskej polície preložil.

Náš redaktor však túto ponuku odmietol s tým, že náčelník mestskej polície nie je oficiálny tlmočník. Mohol primátor Komárna využiť na tlmočenie osobu, ktorá nemá skúsenosti s tlmočením?

Podľa Ministerstva kultúry SR primátor Béla Keszegh porušil zákon: "Ak bol na verejnom zasadnutí mestského zastupiteľstva prítomný občan Slovenskej republiky, ktorý nesúhlasil s rokovaním verejného MZ v jazyku menšiny a svoj nesúhlas vyjadril počas hlasovania, či sa rokovanie orgánu verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 môže uskutočniť v jazyku menšiny, malo sa takéto rokovanie uskutočniť v štátnom jazyku a že uskutočnením rokovania v jazyku menšiny za vyššie uvedených okolností MZ porušilo § 3 ods. (2) písm. b) zákona o štátnom jazyku," poukazuje riaditeľka odboru komunikácie Petra Bačinská.

§ 3 ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín znie: „Rokovanie orgánu verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní.“

Svoj nesúhlas s rokovaním verejného MZ v jazyku menšiny však náš redaktor nemohol vyjadriť počas hlasovania, pretože primátor Keszegh o tom hlasovať ani nedal, autoritatívne sa rozhodol sám.

"Vzhľadom na vyššie uvedené sa ďalej domnievame, že v takomto prípade je otázka zabezpečenia tlmočenia irelevantná, ak sa malo takéto rokovanie uskutočniť v štátnom jazyku," pokračovala Bačinská. "

"Domnievame sa, že na verejnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, kde použil jazyk menšiny čo i len jeden jeho účastník, má obec zabezpečiť tlmočenie, čo podľa vyjadrenia občana obec (primátor) zabezpečila v osobe náčelníka mestskej polície, to však občan odmietol."

"Domnievame sa, že odmietnutie ponúknutej formy tlmočenia zo strany občana nie je dôvodom na nesplnenie tejto zákonnej povinnosti obce," poukazuje však Bačinská.

Na základe § 9a ods. (1) zákona o štátnom jazyku skutočne sankcionované môže byť, čo nám potvrdila Petra Bačinská. "Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu tohto zákona a ak ide o informácie verejnej správy určené pre verejnosť alebo o informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky a ani po písomnom upozornení nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu v určenej lehote alebo k vykonaniu nápravy zistených nedostatkov v určenej lehote, ministerstvo kultúry môže uložiť pokutu od 50 do 2 500 eur," uzavrela Bačinská.

Ako nám potvrdil vedúci sekretariátu Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny Zoltán Kovács, na tlmočenie môže obec využiť hocikoho, kto ovláda jazyk národnostnej menšiny. "Prekladať môže aj niekto z obecného úradu, nemusí to byť vôbec oficiálny tlmočník, v zákone to nie je uvedené."

Zoltán Kovács nám tiež potvrdil, že tým, že nevyhoveli nášmu redaktorovi, aby sa mestské zastupiteľstvo viedlo v slovenskom jazyku, porušili zákon o štátnom jazyku, no jedným dychom dodal: "Druhý paragraf však hovorí o tom, že poslanca nemôže nikto obmedzovať v tom, aby vystúpil vo svojom materinskom jazyku."

Zjavne to teda vyzerá tak, že jasno o tom, kedy sa má na verejnom zasadnutí používať štátny jazyk a v akom rozsahu, nevedia povedať ani z oficiálnych miest. Nemalo by platiť, "na Slovensku po slovensky?"