Prvé kroky konopného mastičkára Josefa Šipoša na slobode. Neuveríte, čo si totálne vychutnal!

„Zalial ma plač, keď mi povedali, že zo súdu odchádzam na slobodu,“ netajil svoju radosť muž, ktorý strávil vo väzbe rovných 999 dní.

Na Okresnom súde v Trnave, kde prebiehalo neverejné rozhodovanie o jeho žiadosti o prepustení z väzby, na Josefa čakali jeho syn a otec. Pre muža, ktorý prežil taký dlhý čas za mrežami, sú prvé kroky na slobode, podľa jeho vlastných slov, priam neuveriteľné. Slobodu, o ktorú bojoval, si doslova vychutnáva. Ako nám prezradil, to, že je konečne vonku, potešilo najviac jeho otca. Ten oslávil svoje 65. narodeniny a synova sloboda je pre neho tým najväčším darom.

„Nasávam trávu, vzduch. Predstavte si, že ste tri roky, 24 hodín v kuse zavretý v izbe s piatimi ľuďmi. Samozrejme, bola to fajčiarska izba. Som rád, že je to za mnou," povedal nám Josef. Rozhovor na chvíľku musíme prerušiť. Domov mu prišla dcéra, pri zvítaní obaja slzy neskrývali. „Toto sú pocity, ktoré sú nenahraditeľné,“ povedal dojatý Josef Šipoš.

Zaujímalo nás, ako sa cíti po návrate domov a čo mu najviac za mrežami chýbalo. „Potom, ako som prišiel domov, ako prvé som sa najedol poriadne mäsa, ktoré malo chuť a bolo okorenené. Vychutnával som si ho. Zároveň som sa privítal s mojou mamou, ktorá nevedela o tom, že ma prepustili. Vrúcne sme sa objali a plakali obaja,“ opísal nám Josef prvé pocity po príchode domov.

Josefa Šipoša Okresný súd v Trnave v máji tohto roku odsúdil na 15 rokov a uložil mu trest prepadnutia majetku. Šipoš je obžalovaný z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Proti spomínanému rozsudku sa odvolal. Rozhodovať o tom bude znova okresný súd. Napriek tomu Josef na žiadneho sudcu či senát nemal krivého slova. Dokonca ani na prokurátora, ktorý pri jeho žiadosti o prepustenie z väzby povedal, že to nechá na rozhodnutí súdu, čo Josefa Šipoša prekvapilo.

„Povedal som im, že už by ma mohli prepustiť aj vzhľadom na to, že som dal po poriadku celú väzbu," obrátil na žart svoj dôvod žiadosti o prepustenie. "V každej izbe vo väzbe je môj "podpis". Buď som tam opravil omietku na stene, alebo muroval, maľoval. Hocičo. Povedal som im, že už tam nemám čo robiť. Že ma treba prepustiť. S týmto som argumentoval,“ dodal s úsmevom Josef.