Dražba mince z československého ZLATÉHO POKLADU! Vyvolávacia cena? Veď toľko stojí nový dom!

Záujem o historické mince a pamätné medaily v posledných rokoch rastie. „Pre kupujúcich znamenajú výhodnú investíciu a čoraz viac využívajú túto formu dlhodobého konzervatívneho investovania. Popri vnútornej hodnote, cene zlata a striebra, nesú tiež pridanú zberateľskú a umeleckú hodnotu,“ hovorí Radoslav Chlapovič, spolumajiteľ aukčného domu Macho & Chlapovič.

Razba dukátových mincí v Kremnici má dlhú tradíciu. V rozmedzí rokov 1330 až 1881 sa v tamojšej mincovni razili dukáty a ich násobky pre rôznych panovníkov. Na túto tradíciu chcel nadviazať minister financií prvej Československej republiky Alois Rašín. Usiloval sa o zavedenie zlatej meny, ktorá by zaistila stabilitu novovzniknutého štátneho útvaru. Československý dukát ako zlatá obchodná minca, mal byť prvým krokom k uskutočneniu tejto myšlienky. Alois Rašín (18. 10. 1867 – 18. 2. 1923) sa však vydania dukátu nedožil, pri atentáte 5. januára 1923 bol zranený a na následky zranení o trinásť dní neskôr, v Prahe umiera.

Krátko po vzniku Československa bola z dôvodu podpory novej meny a vybudovania zlatej rezervy štátu vyhlásená zbierka na národný poklad. „Ľudia prispievali zlatými mincami, šperkami a aj vzácnymi rodinnými klenotmi. Celkovo sa podarilo zhromaždiť približne 65 kilogramov rýdzeho zlata, pričom ďalších 3,2 ton bolo získaných prostredníctvom štátnych pôžičiek. Všetko zlato bolo roztavené a použité k razbe československých dukátov. Všetky tieto dukáty boli oficiálne súčasťou menového systému, aj keď išlo o takzvané obchodné mince, ktoré slúžili na ukladanie úspor obyvateľstva do zlata, “ priblížil históriu svätováclavských dukátov Radoslav Chlapovič.

Zákonom stanovený motív svätého Václava mal svoj dôvod, pre mučenícku smrť kniežaťa Václava sa dukát nazýva Svätováclavský. Svätý Václav je považovaný za hlavného patróna českého národa a po celé české dejiny bol hlavným symbolom českej štátnosti. Na umelecký návrh dukátu bola vypísaná verejná súťaž, na ktorej sa mohli zúčastniť iba občania Československej republiky.

Požiadavkou bolo, aby umelci na averze (lícnej strane) dukáta zobrazili svätého Václava a text: „Nedej zahynouti nám i budoucím.“ Návrhy posudzovala odborná porota zložená z popredných československých výtvarníkov (Jan Štursa, Bohumil Kafka, Celda Klouček, Jakub Obrovský a ďalší) a z prvého predsedu Numizmatickej spoločnosti československej Eduarda Fialu. Porota vyberala z viac ako 80 návrhov od významných českých výtvarníkov, medzi inými sa na súťaži zúčastnil napríklad Ladislav Beneš, Jaroslav Brůcha, Josef Sláma a Josef Šejnost.

Víťazným návrhom sa stala práca akademického sochára Otakara Španiela a profesora Jaroslava Bendu, ktorí za svoj návrh získali finančnú hotovosť 20-tisíc československých korún. Štát kúpil pre potreby Múzea mincí a medailí v Kremnici i niekoľko návrhov, ktoré boli v súťaži neúspešné. Definitívnu podobu dukátu schválil na nemocničnom lôžku tesne pred tým, ako podľahol zraneniam z atentátu, vtedajší minister financií Alois Rašín.

Svätováclavské dukáty začala Mincovňa Kremnica raziť v roku 1923 z dukátového zlata rýdzosti 986/1000 (0,986) v hmotnosti 3,49 gramu. Svojou ikonografiou nadväzovali na stredoveké dukáty. Zákonom prijatým Národným zhromaždením dňa 23. marca 1923 bola striktne stanovená razba týchto prvých zlatých mincí Československej republiky. Bolo v ňom presne ustanovené, že československý dukát bude obchodnou mincou razenou v presne stanovených technických parametroch.