Dražba mince z československého ZLATÉHO POKLADU! Vyvolávacia cena? Veď toľko stojí nový dom!
21. 4. 2025, 7:45
Svätováclavský dukát mal aj symbolický význam: bol pripomienkou pevnosti meny mladej Československej republiky. Časť týchto dukátov bola predaná verejnosti, ostatné boli uložené v trezore Národnej banky, kde spoločne so zlatými tehlami tvorili štátnu zlatú rezervu. Československé zlato však čakal dramatický osud.
Krátko po okupácii v roku 1939 sa podarilo časť zlatých rezerv previezť do Londýna, kde slúžili ako záruka pre exilovú vládu. Druhá časť zlata skončila v rukách nacistov.
Zdroj: archív, Radoslav Chlapovič, tami
Krátko po vzniku Československa bola z dôvodu podpory novej meny a vybudovania zlatej rezervy štátu vyhlásená zbierka na národný poklad. „Ľudia prispievali zlatými mincami, šperkami a aj vzácnymi rodinnými klenotmi. Celkovo sa podarilo zhromaždiť približne 65 kg rýdzeho zlata, pričom ďalších 3,2 ton bolo získaných prostredníctvom štátnych pôžičiek.
V roku 1945 toto nacistami ukoristené zlato objavili v Bavorsku. Identifikovali ho na základe motívu sv. Václava, ktorý bol vyrazený na zlatých dukátoch. Vrátenie zlata do Československa bol zložitý proces. Veľká Británia a Spojené štáty americké si kládli podmienku, vrátane odškodnenia občanov, ktorým komunistický režim zabavil majetok. Po dlhých rokovaniach sa v roku 1982 podarilo dopraviť späť do Československa 18,4 ton zlata, medzi nimi aj „prvorepublikové“ dukáty.
Na prelome tisícročí a to konkrétne v októbri 2003 došlo na zberateľskom trhu k významnej udalosti. Česká národná banka sa rozhodla časť svojich rezerv, vrátane repatriovaných dukátov predať formou korešpondenčných aukcií. V druhej aukčnej etape sa predalo aj 10 jednodukátov s rokom razby 1939, medzi ktorými je aj exemplár ponúkaný v našej aukcii pod číslom 1260.
Mincu budú dražiť v Prahe
Práve tento extrémne vzácny exemplár vyvoláva medzi zámožnými zberateľmi najväčší záujem. 25. apríla ho bude v pražskom hoteli Mandarin licitovať slovenský aukčná sieň Macho & Chlapovič. „Dukát, ktorý ponúkame je výnimočný nielen svojou vzácnosťou, ale aj tým, že disponuje certifikátom ČNB. Tieto certifikované mince sú medzi zberateľmi nesmierne cenené a dosahujú výrazne vyšších cien ako dukáty bez certifikátov. Na hodnote mu tiež pridáva, že licitovaný exemplár pochádza z československého zlatého pokladu. Aukčná sieň bude jeho dražbu štartovať na sume 200 000 eur,“ hovorí Radoslav Chlapovič.
Zdroj: archív, Radoslav Chlapovič, tami
Reverz (rubová strana): malý znak Československej republiky (český lev so slovenským znakom na hrudi) ohraničený štítom. Po bokoch znaku sú lipové listy a kvety. Pod znakom je číslica 1939. Text v opise „Republika Československá“ sa začína vľavo a končí sa vpravo od roku razby.
O celkovom počte dukátov s rokom razby 1939 existuje niekoľko verzií. Podľa záznamov kremnickej mincovne bolo vyrazených 20 kusov pre Československo a 160 kusov pre Slovenský štát. Pravdepodobne však došlo v mincovných záznamoch k omylu a spomínaných 160 kusov dukátov bolo v skutočnosti vyrazených s razidlom roku 1938. To znamená že dnes na svete existuje maximálne 20 exemplárov s vyrazeným rokom 1939.
Každá historická minca má vlastný príbeh. Ako hovorí Radoslav Chlapovič, v numizmatike platí základné pravidlo: rodokmeň mince, výnimočný stav a emisný náklad. To všetko sú veci, ktoré robia mincu ako investíciu zberateľsky atraktívnou. Aj preto usporiadatelia blížiacej sa aukcie očakávajú, že sa do nej 25.4.2025 v Prahe zapoja osobne alebo cez internet, stovky zberateľov nielen z Českej a Slovenskej republiky, ale z celého sveta.
Zdroj: archív Radoslav Chlapovič
Svätý Václav
Svätý Václav, syn českého kniežaťa Vratislava a Drahomíry, bol ako dieťa v starostlivej výchove svojej starej matky svätej Ľudmily. Spôsob jeho života a povesť svätosti, ktoré ho sprevádzali, sa nepáčili veľmožom, a tak proti nemu poštvali vlastného brata Boleslava. Literárne pramene opisujú Václavov a Boleslavov konflikt ako veľmi osobný, vyvrcholil pozvaním Václava na vysviacku kostola do Boleslavi, kde bol knieža ráno dňa 28. septembra 935 (v staršej literatúre býva uvádzaný dátum 929) zavraždený. Boleslav so svojou družinou po tomto čine obsadil Pražský hrad a stal sa kniežaťom. Vzápätí dal previezť Václavovo telo do nového Chrámu svätého Víta na Pražskom hrade, kde sú jeho pozostatky uložené vo Svätovítskej kaplnke dodnes.
Svätováclavský zlatý dukát má na lícnej strane spredu zobrazeného svätého Václa.a V pravej ruke drží prápor a v ľavej štít. Po stranách svätého Václava sú značky autorov, vľavo O. Š., vpravo B.. Pod Václavom je malá ozdoba. V opise je text „Nedej zahynouti nám i budoucím“. Text sa začína vľavo a končí sa vpravo od spomínanej ozdoby.
Na rubovej strane má malý znak Československej republiky (český lev so slovenským znakom na hrudi) ohraničený štítom. Po bokoch znaku sú lipové listy a kvety. Pod znakom je číslica 1939. Text v opise „Republika Československá“ sa začína vľavo a končí sa vpravo od roku razby.