NECHUTNÉ FOTO Juhoruské tarantuly desia Trnavčanov: Treba sa nášho najväčšieho pavúka báť?

Od roku 1930 až do roku 2004 v trnavskom regióne výskyt strehúňa, alebo stepného pavúka, nezaznamenali. To sa však zmenilo. Dekanka Pedagogickej fakulty TRUNI Viera Peterková predpokladá, že jeho výskyt je spojený s výstavou PSA Peugeot v Zavare, kedy sa počas výkopových prác narušil jeho prirodzený biotop, povedala pre Mestskú televíziu v Trnave.

Od roku 2004 si ľudia pri Trnave začali všímať nezvyčajne veľkých pavúkov, ktoré pripomínali tarantulu. Zoológovia to však vyvrátili a potvrdili, že to je náš najväčší pavúk - strehúň škvrnitý.

Na dĺžku má jeho tela 3 cm, no rozpätie nôh býva aj viac ako 7 cm. Ľudia, ktorí majú arachnofóbiu, teda panický strach z pavúkov, už len pri pohľade na tohto na naše pomery obrovského pavúka, zrejme "z kože vyskočia". Odborník na pavúkov - arachnológ zo Slovenskej akadémie vied (SAV) nám priblížil, čo je to za pavúka, i to, či je pre človeka nejako nebezpečný.

Strehúň škvrnitý sa nerozmnožil pri Trnave, ale je viazaný na naše najteplejšie oblasti. "Veľké populácie poznáme z viacerých oblastí Podunajskej nížiny, ale i popri Váhu až po Nové Mesto nad Váhom a Trenčín,” vysvetlil nám arachnológ Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Ojedinele vyskytuje aj na strednom Slovensku. "Zaujímavé je, že hoci Východoslovenská nížina poskytuje zdanlivo výborné podmienky pre tento druh, v súčasnosti je tam jeho výskyt zriedkavý."

"Výstavbou priemyselných areálov sa mu biotop nenarušuje, ale vytvára," objasnil nám arachnológ. Ideálnym miestom pre život sú pre neho plochy s navezenou pôdou, ale i pravidelne udržiavané trávniky priemyselných areálov, záhrad s anglickým trávnikom, golfové ihriská, letiská, okolie nákupných centier, či štvorkolkové dráhy.

"Tieto plochy mu nahrádzajú pôvodné biotopy. Patrí preto k druhom, ktoré profitujú z ľudskej činnosti." Tento druh v ľudských obydliach preto nežije. "Napriek tomu sa môže náhodne dostávať do interiérov počas jesennej migrácie, kedy samce hľadajú samice," vysvetlil nám. Podľa arachnológa to však nie je pre strehúňa veľkou výhrou. V podmienkach vyhriatych bytov mu totiž hrozí dehydratácia a nedostatok potravy.

"Pre človeka nepredstavuje nebezpečenstvo. Ako väčšina pavúkov sa bráni útekom alebo výstražným postojom tela, preto sa uhryznutia báť netreba," upokojuje ľudí Pavol Purgat. Uhryznúť však môže, ak ho uchopíte do ruky, alebo pristúpite nechráneným chodidlom.

"Okrem menšej bolesti, sčervenania, opuchu či znecitlivenia postihnutého miesta sa však človek zväčša nemá čoho obávať. Všetky symptómy sú lokálne a zanedlho miznú," ozrejmil odborník.

Strehúň je pomerne dobre prispôsobený na naše bežné zimy a zimuje hlboko vo svojej nore 30 až 50 cm hlboko. "Najviditeľnejší je počas jesennej migrácie, kedy možno vidieť najmä samce vyhľadávajúce samice a kedy sa aj dostávajú náhodne do domov."

"Práve vtedy vznikajú aj zveličené články o strehúňoch a ich "premnožení", pričom to je len bežný každoročný jav ich migrácie a rozmnožovania," objasnil na záver Pavol Purgat. "Zablúdeného strehúňa možno ľahko priklopiť pohárom, podsunúť hárok papiera a takto ho vyprevadiť do exteriéru," dodal na záver.

Počet prípadov uhryznutia pavúkom na Slovensku minulý rok stúplo. Podľa Silvie Plačkovej, vedúcej Národného toxikologického informačného centra, bolo do októbra zaznamenaných dvadsať prípadov uhryznutia pavúkom. "Neodzrkadľuje to však celkový počet uhryznutí na Slovensku,” povedala. "Tento rok sme ešte nezaznamenali uhryznutie pavúkom."